Na ruskej orbitálnej stanici Mir sú moč a pot základnými produktmi života. Na rozdiel od ostatných systémov Miru, ktoré vyžadujú výhradne počítačové povely, systémy zaisťujúce posádke stanice vzduch a vodu potrebujú (okrem elektrickej energie) na svoje fungovanie iba moč a pot.
"Máme byť na čo pyšní," tvrdí Jevgenij Zajcev, pracovník spoločnosti Energija, ktorá spomínané systémy skonštruovala. "Tento komplex je unikátnym dielom - nemá vo svete obdobu."
Posádka Miru, ktorú tvoria dvaja Rusi a jeden Američan, sa nedávno pustila do opráv hlavného kyslíkového generátora Elektron, meter dlhého valca, v ktorom sa premieňa moč kozmonautov na kyslík. Ide o vcelku jednoduchý chemický proces - o recykláciu moču na vodu. V druhej fáze je z vody, pozostávajúcej z vodíka a kyslíka, oddelený vodík. "Z 1,5 litra moču, ktorý každý kozmonaut denne `vyprodukuje`, vyrobí Elektron 0,86 kg kyslíka - teda presne to množstvo, ktoré je preňho denne potrebné," vysvetľuje Zajcev. V uplynulých týždňoch sa posádka Miru spoliehala na Elektron staršieho typu, ktorým bol vesmírny komplex vybavený v roku 1993. "Elektron by mal fungovať 320 až 340 dní, ale my tieto systémy používame, kým nevypadnú z prevádzky," dodáva Zajcev. Kozmonauti testujú tiež nový systém Elektron, ktorý bol dopravený na stanicu začiatkom tohto roka a fungoval iba niekoľko týždňov.
Ďalším podporným zariadením, ktoré občas používajú, sú kyslíkové zásobníky ("sviečky") veľkosti útlej knižky, ktoré, ak horia v špeciálnom prístroji, produkujú kyslík.
"Každý z kozmonautov reaguje na vzduch v Mire rozdielne. Podľa niektorých je rovnaký ako čerstvý vzduch, iní tvrdia, že ho cítiť odlišne," hovorí Zajcev, ktorý z pozemného strediska kozmických letov v Koroľove neďaleko Moskvy s posádkou stanice pravidelne komunikuje.
S pitnou vodou sa spoliehajú kozmonauti predovšetkým na vlastný pot, ktorý pláva v Mire v bezváhovom stave, kým nie je zhromaždený a vložený do čističky. "Človek vyprodukuje 1,5 litra potu denne," hovorí Zajcev. "Z neho vyrábame destilovanú vodu, ale tá nie je veľmi chutná, a tak do nej pridávame soli, takže potom má rovnakú chuť ako voda, ktorú poznáte." V priebehu uplynulého fungovania Miru, teda už 11 rokov, si vedci overili, že kozmonaut potrebuje 2,7 litra vody denne. Z toho 1,5 litra pochádza z recyklovaného potu, 0,6 litra z tekutiny obsiahnutej v jedle a ostatná voda je z čerstvých zásob dodaných zo Zeme.
Ostatné "odpadové látky" produkované ľudským organizmom nie sú recyklované. Pevný odpad je zhromaždený a nakoniec odvážaný nákladnou loďou Progress, ktorá na spiatočnej ceste zaniká v hustých vrstvách atmosféry. (Kuriozitou bolo odchytávanie jedného balíka s pevným odpadom, ktorý raz z Progressu vypadol.) Palubné filtračné zariadenie odstraňuje z plynov vylučovaných ľudským organizmom škodlivé zložky a vypúšťa ich do kozmu. Kysličník uhličitý, ktorý kozmonauti vydychujú, ide do systému Vozduch, ktorý ho taktiež vypúšťa do kozmu a udržuje na palube lode dýchateľný vzduch.
6. septembra počas 11-hodinového pobytu v otvorenom priestore Soloviov inštaloval aj ďalší systém Vozduch, ktorý bude zálohou pre prípad potreby.
