Po poslednom zasadnutí Rady národného výboru mesta Košice (od r. 1990 som bol jej členom) v novembri 1990 pri hodnotení práve uskutočnených prvých demokratických volieb mi člen Mestskej rady, v tom čase člen KSS povedal: "Do dvoch rokov padne Kopnický, o 4 roky vyhráme ďalšie voľby, zrušíme 22 mestských častí a vrátime sa k územnej organizácii piatich obvodov pod vedením nášho primátora." Od tej doby, čo bol odvolaný primátor Kopnický sa pri rôznych príležitostiach zamýšľam, či výrok popredného funkcionára KSS bolo iba jeho zbožné prianie, alebo už strategický plán. Podnet na zamyslenie mi dal článok "Ústava a regulárnosť volieb v košickom MZ", ktorý príloha SNV uverejnila 12. septembra 1997. Autor v ňom porovnáva počty voličov pripadajúcich na zvolenie jedného poslanca v jednotlivých mestských častiach, čo má priamu súvislosť s ich počtom. V závere článku autor dospieva k otázke: "či posledné voľby v Košiciach boli v súlade s Ústavou SR?" Keďže som presvedčený, že renomovanému právnikovi, právnemu expertovi SDĽ je jasné, že posledné ale i prvé demokratické voľby boli v súlade so všetkými zákonmi, teda i s Ústavou SR kladiem si otázku, aký je skutočný cieľ článku, v ktorom autor a/ - pripomína, "že podľa Ústavy SR a volebného práva má mať každý volič rovnaký počet hlasov a jeho hlasy by mali mať rovnakú váhu,...", b/ - uvádza, "že Zákon o Košiciach obsahuje požiadavku, aby každá mestská časť mala aspoň jedného poslanca ("...ktorej súlad s Ústavou je prinajmenšom diskutabilný"), c/ - tvrdí, že pri posledných voľbách boli zvýhodnené najmä mestské časti KVP a Dargovských hrdinov na úkor iných mestských častí, najmä Starého mesta a Nad jazerom, že "Ak malo mestské zastupiteľstvo dodržať zákon, muselo porušiť ústavný princíp rovnosti volebného práva, a že sa rovnosť volebného práva nerešpektovala ani pri určovaní volebných obvodov vo veľkých mestských častiach." Demokratické ústavy, ich jednotlivé ustanovenia sú založené na demokratických princípoch. Pochybujem, že obsahujú konkrétne ustanovenie o rovnakom počte a váhe hlasov voličov. Naša ústava určite nie. (Čl. 30, ods. 4 takým ustanovením nie je). Stanovenie podmienok výkonu volebného práva Ústava SR odkazuje (Čl. 30. ods. 3) na samostatný zákon. Je ním Zákon o voľbách do samosprávy obcí. Zákon o voľbách do samosprávy obcí v par. 9, ods. 4 stanovuje podmienku, z ktorej vyplýva demokratické právo každej mestskej časti mať v MZ aspoň jedného poslanca. Zákon o meste Košice toto právo - nie požiadavku - spresňuje. Zákon o voľbách v meste Košice bol dodržaný. Je farizejstvom domáhať sa napríklad zastúpenia národnostných menšín v cudzom parlamente a pritom spochybňovať zastúpenie vlastných občanov v mestskom parlamente. Zastúpenie občanov historických obcí pričlenených direktívne k mestu v 80-tych rokoch bez ich súhlasu metódou mocných - o nás bez nás. Tvrdenie o zvýhodnení mestských častí na úkor druhých mestských častí je minimálne nekorektné voči bývalému mestskému zastupiteľstvu. Pre čitateľa je to zavádzajúca informácia. Ako vyplýva z článku, analýza bola postavená na vzťahu k voličovi. Mestské zastupiteľstvo však určovalo volebné obvody v súlade so Zákonom o voľbách do orgánov samosprávy obcí pomerne k počtu obyvateľov. Výsledky analýzy pri rešpektovaní zákona sú podstatne iné. Na jedného poslanca pripadalo cca 3 tisíc obyvateľov. Zásada rovnosti volebného práva bola prakticky dodržaná vo všetkých mestských častiach, v ktorých počet obyvateľov bol vyšší ako 1500. (Rozdiel 1500 predstavuje 71 t. j. cca 90% poslancov MZ. V 9 tzv. malých mestských častiach bol dodržaný zákon a zásady demokracie, na ktorých bol zákon postavený.
Autor: Ing. ANTON RENDEK (autor je bývalý starosta MČ
