Svedomie existuje a možno existuje aj teória svedomia. Ak neexistuje teória svedomia, asi vznikne. Ak vznikne, tak asi na Slovensku. A ak nie celá, tak aspoň kapitoly o špinavom, skazenom a čiernom svedomí, plus naviac kapitola pre pokročilých o svedomí chameleóna. Až tak veľa k tomu netreba. Stačí, ak budúcim "svedomológom" poslúžia za študijné materiály výpovede a osobné vyznania členov súčasnej partie okolo valco-vodiča zo Zlatej Idky. Mať svedomie je dobrá vec, oplatí sa najmä v nezvyklej, prekvapujúcej, alebo ťažšej vypätej situácii, keď sa človek prejaví vo svojej odhalenej nahote. Keďže svedomie ľudí zlyhávalo až príliš často, postihnutí "slušnejší" začali vymýšľať, podporovať a dodržiavať spoločenské pravidlá takpovediac mimo svedomia v snahe eliminovať prejavy tiežsvedomia "neslušných". Ak sa akýkoľvek jednotlivec ocitne v situácii, pre ktorú už existujú pravidlá správania sa, nemá význam špekulovať a pokúšať svedomie. Stačí dodržať pravidlá. Typickým príkladom je parlament alebo obchod a obyčajný nákup. Návštevník košického blšáku musí byť v takej istej pohotovosti ako poslanec opozície v Národnej rade SR. Často je podobná situácia aj na zeleninových a miešaných trhoch v mestských častiach. Nejeden zákazník bol oklamaný pri kúpe hoci aj zemiakov a cibule napríklad pri "Merkúri". Keby sa predavač riadil podľa pravidiel slušného správania a trhoviska, kupujúcemu by nevadilo, že sa neriadi podľa svojho svedomia. Na Luníku II sa vám tiež môže stať, že skúsený predavač uprednostní vlastné svedomie pred pravidlom o dohodnutej cene. Ide o ďalší z dôkazov, že svedomie má každý. V parlamente aj na trhu. Často však bez pravidiel.

Autor: MIRO POLLÁK