Každé ráno zástup žien, z ktorých vojna urobila vdovy, tiahne okolo poničených nemocníc a škôl afganského hlavného mesta Kábul. Čakajú na milodary - olej a fazuľu - znamenajúce prežitie. Potraviny a pomoc humanitárnych agentúr v distribučných centrách sú prideľované 11 000 vdovám, z ktorých mnohé sa starajú o šesť aj viac detí. Trpezlivo čakajú pod zelenými plátenými stanmi, jednou rukou zvierajú v rukách preukaz totožnosti a druhou si pridržiavajú závoj. Tak, ako sa bieda a núdza stupňujú, zostávajú tohto roku humanitárne strediská v Kábule otvorené v lete aj v zime. "Ekonomika je v tak zúfalom stave, že si ženy nemôžu dovoliť kúpiť denne ani kúsok chleba," tvrdí Esther Robinsonová, koordinátorka potravinového projektu humanitárnej organizácie CARE International. Keď armáda fundamentalistického hnutia Taliban obsadila vlani Kábul, zakázala ženám chodiť do zamestnania: nemocnice, úrady a školy sa vyprázdnili a mnoho žien, ktoré sa samé starali o rodinu, prišlo o prácu a príjem. Ženy sú nútené zahaľovať sa od hlavy po päty do neforemného habitu, ktorému sa vraví "búrka". Topánky na vysokých podpätkoch a kozmetika im zakázali. Zatvorili viac ako 70 škôl, v ktorých študovali dievčatá. Konverzáciou s cudzím mužom by si mohli vykoledovať výprask od mladých fanatikov hliadkujúcich v uliciach miest a dohliadajúcich na dodržiavanie striktnej interpretácie islamského zákona, ktorú Taliban presadzuje. Húfy žien zahalených "v búrkach" v súčasnosti zapĺňajú ulice, žobrú o almužnu. Humanitárne agentúry, ktoré sa snažia poskytovať im pomoc, zistili, že obchodné domy sú plné svetrov a prikrývok, ktoré si nikto ani za výhodné ceny nemôže dovoliť kúpiť. Zlepšenie situácie nie je na dohľad, a tak sa s mesačným prídelom 4,5 kilogramu oleja a 12 kilogramov fazule budú musieť uspokojiť donekonečna. "Mali domy, televízne prijímače, videá a sporáky a o to všetko prišli," uviedla Esther Robinsonová.

Autor: AP