Nemeckí sociálni demokrati (SPD) stavili vo volebnom súboji v krajinských voľbách v Hamburgu na zlého koňa, keď si za volebnú tému číslo jeden zvolili vnútornú bezpečnosť tohto severonemeckého prístavného mesta. Nielenže zaznamenali najhorší volebný výsledok po druhej svetovej vojne, v dôsledku čoho odstúpil po takmer 10 rokoch vládnutia hamburský starosta a významný celonemecký politik Henning Voscherau, ale posilnili aj pozíciu neonacistickej strany (DVU), ktorá sa napokon do mestského zastupiteľstva nedostala len vďaka jednej desatine percenta.
Výsledky hamburských volieb sa síce v histórii príliš často líšili od výsledkov na spolkovej úrovni, tieto jediné tohtoročné voľby pred parlamentnými v roku 1998 sa však pre politikov stali vhodným lakmusovým papierikom. Sociálni demokrati, takmer nepretržite vládnuci v Hamburgu, stratili oproti minulým voľbám 4,2 percenta hlasov, aj keď s 36,2 percenta ostali aj po nedeli najsilnejšou stranou. Ich doterajší koaličný partner - občianske hnutie Statt-Partei - sa do mestského zastupiteľstva vôbec nedostalo. Naproti tomu si kresťanskí demokrati (CDU) polepšili o 5,6 percenta a získali tak 30,7 percenta hlasov. Hamburský výsledok im, pochopiteľne, dodal značné sebavedomie. Nemecký kancelár Helmut Kohl vzápätí vyhlásil, že v Hamburgu dostali sociálni demokrati "účet za blokačnú politiku" v spolkovej rade, v ktorej sú vďaka väčšine sociálnych demokratov a Zelených nepriechodné predovšetkým vládne návrhy na daňovú reformu. Ziskom 13,9 percenta svoj posledný volebný úspech zopakovali Zelení.
Päťpercentnú latku potrebnú pre vstup do mestského parlamentu už po šiestykrát neprekonali liberáli (FDP) a tak ich jediným výsledkom volieb je demisia predsedu hamburskej FDP Franka-Michaela Wieganda.
V hre o koaličnú vládu v Hamburgu tak zostávajú tri strany - SPD, CDU a Zelení. Prekvapujúcim odstúpením Voscheraua, mimochodom prívrženca odloženia eura, sa rokovania o koalícii SPD a Zelených zrejme zjednodušia. Práve Voscherau napriek nevôli predsedu SPD Lafontaina bol červeno-zelenej koalícii najmenej naklonený. Vzhľadom na vyhlásenia Zelených, ktorí hneď po hamburských voľbách zdôraznili, že do úvahy prichádza iba koalícia s SPD, bude práve tento variant najpravdepodobnejší. Za pripomenutie síce stojí, že už v rokoch 1982 a 1986 viedli Zelení s SPD neúspešné koaličné rozhovory, tentoraz však volebné výsledky neponúkajú veľa možností. Vyhlásenie popredného kandidáta CDU v Hamburgu Ole von Beusta, že kresťanskí demokrati sú pripravení s SPD rokovať o veľkej koalícii, totiž ostáva zatiaľ bez odozvy.
V prípade povolebnej koalície SPD - Zelení by sa tak nič nemalo zmeniť ani na celonemeckej úrovni, teda v spolkovej rade, kde si najtesnejšiu väčšinu udrží opozícia. Pred budúcoročným bojom o moc v Bonne sa však nálada mohla zlepšiť iba kresťanským demokratom Helmuta Kohla.
