Na piatom ročníku filmového festivalu Fórum v Bratislave to uviedol britský herec James Fox (58) v súvislosti s diskusiou o rozdieloch európskej a americkej kinematografie. Vyvolal ju sám, keď americký filmový prepis Tolstého románu Anna Kareninová, ktorého slávnostnú projekciu v sobotu osobne uviedol v bratislavskom Istropolise, označil za europuding. "Prejavilo sa to najmä v už beztak dosť problematickom hereckom obsadení. Vo filme sa miešajú Francúzi, Íri, Briti, ľudia so španielskym alebo talianskym pôvodom, a navyše ide o ruskú tému. Ťažko potom bez dávky integrity získate kultúrnu dôveryhodnosť tematiky. Anna Kareninová tým dosť utrpela," povedal. Film nakrútil v americkej produkcii britský režisér Bernard Rose, známy aj tvorbou videoklipov pre skupiny UB 40 či Frankie Goes to Hollywood, a hlavnú úlohu stvárnila francúzska herečka Sophie Marceauová. "Bez Američanov si už európsky film ani nemožno predstaviť. Dávajú naň financie, a to dosť štedro. Jediné, čo potrebujeme od Američanov, sú peniaze a potom si môžeme urobiť filmy, aké chceme. Ak budú dobré, nájdu si miesto aj na americkom trhu," tvrdí James Fox. Narodil sa 19. mája 1939 v Londýne a k hereckej dráhe ho rovnako ako staršieho brata Edwarda predurčilo široké rodinné zázemie. Otec Robin bol hereckým agentom, matka Angela divadelnou herečkou pochádzajúcou z rodiny dramatika Frederika Lonsdalea. Už ako desaťročný debutoval Fox pred kamerou vo filme Magnet. Výraznejšie na seba upozornil rolou v adaptácii románu Sluha od R. Maughama, za ktorú v roku 1963 získal cenu BAFTA. Presadil sa ako herec charakterových postáv a slávu získal predovšetkým snímkami Kráľ Krysa, Štvanica a Predstavenie. Začiatkom 70. rokov sa stiahol do súkromia a ako člen náboženskej organizácie The Navigators sa venoval charitatívnej činnosti. Až v roku 1983 sa vrátil k filmu a zaujal v dielach Anna Pavlovová, Úteky z detstva a Cesta do Indie. V posledných rokoch sa objavil vo filmoch Ruský dom, Vysoká hra patriotov, Súmrak dňa či Šepot v temnote. V 80. rokoch publikoval svoju autobiografickú knihu Návrat k herectvu. Na obdobie, počas ktorého sa vytratil z filmovej scény, spomína: "Mal som pocit, že môj život nie je úplný a napriek úspechu sa mi zdal prázdny. Chýbal mi duchovný aspekt a prázdnotu mi vyplnila viera." Kresťanské cítenie ho priviedlo aj k naštudovaniu komorného recitálu z tvorby básnika T. S. Elliota, ktorý v nedeľu uviedol aj v bratislavských Klariskách s hudbou violončelistu Jozefa Luptáka a obrazmi Daniela Pastirčáka.
James Fox je otcom piatich detí a väčšina z nich zostáva verná jeho hereckému odkazu. "Sme už taká filmová dynastia, deti z mojej strany veľa zdedili. Dcéra v sedemnástich dosiahla úspechy v štúdiu divadelnej vedy, 19-ročný syn chce študovať dramatické umenie, najstarší syn hodlá pracovať v oblasti marketingu a predaja filmov. Iba jeden syn je matematik," hovorí Fox. Napriek bohatej divadelnej histórii rodiny sa na doskách, ktoré znamenajú svet, nepohybuje. "Myslím si, že nedokážem hrať divadlo. Necítim sa pritom príjemne, mám rád kameru a filmové herectvo."
Charitatívna činnosť mu pomohla dosiahnuť citlivý pohľad na hodnoty života, kultúrne vplyvy a filozofické východiská. O L. N. Tolstom, ktorého klasický príbeh zažil vo filmovej podobe, sa vyjadruje ako o človeku, ktorý "dosť trpel, zápasil so svojimi vášňami a bol znechutený zo seba samého i z neschopnosti vyšších tried". V živote Anny Kareninovej zasa vycítil podobnosť s osudom britskej princeznej Diany. "Ako Angličan, ktorý žije súčasné dni, môžem povedať, že mali rovnaký príbeh. Obidve boli pekné a tragické ženy, ktoré nevedeli nájsť šťastie." Sám ho nachádza najmä v rodine a vo filme.
Najnovší projekt sa chystá nakrúcať v Škótsku a v zálohe už má dva ďalšie. "Človek sa s hereckým nadaním musí narodiť. Učiť sa môžete od výborného pedagóga vo výbornej škole, alebo len tak sám, pozorovaním ľudí, prostredia, drobných detailov. Ale najdôležitejšie je herectvo milovať a byť ochotný preň prinášať obete."
