Parkovisko na hraničnom priechode v Petržalke zaplnené nákladnými autami, ďalšie autá stoja v rade, popred budovu medzi závorami sa nervózne prechádzajú unavení vodiči. "Toto je opatrenie proti vodičom," hovorí na margo zavedenia certifikátov jeden z nich a zapaľuje si cigaretu. "Ja som o žiadnych certifikátoch nevedel. Colník na mňa vyletel, že či nečítam noviny. Ako som mal čítať, keď som bol doteraz v Taliansku. Volal som šéfovi a on o tom tiež nič nevedel," pripája sa ďalší a dodá: "V pondelok som už mohol ísť na ďalšiu cestu a takto tu budem stáť ktovie dokedy. Colník mi hovoril, že vybavenie certifikátu môže trvať aj tridsať dní." Keďže vodiči odstavených nákladných áut nemajú doklady o nezávadnosti prevážaného tovaru, certifikáty, ktoré sa doteraz vyžadovali len na vnútrozemských colniciach, aj to na menšie množstvo tovarov, colníci nepustia auto s nákladom na územie Slovenska. Väčšina vodičov nariadeniu nedáva dlhú životnosť, colníci sú však nešťastní. "Pozrite sa na certifikačné listiny. Šalát," ukazuje vedúca zmeny hraničného priechodu na kopu papierov, ktorú colníci dostali a podľa ktorej musia kontrolovať, či tovar naložený v aute podlieha certifikácii alebo nie. "V tom šaláte sa chlapci musia prehrabávať. Kým nájdu príslušný tovar, uplynie dosť času a zdržiavame sa. Keď sa konečne dohrabú a zistia, že tovar certifikácii podlieha a vodič certifikát nemá, pustiť ho nemôžu. A hrabali sa zbytočne. Nepomohli nám týmto nariadením, skôr naopak."