vybehnúť bežci košického maratónu i svetového polmaratónu. Vlani bežali po okraji stavebného kráteru, tohto roku pobežia nad ním. Najviac pozornosti návštevníkov upútajú tri kamenné kanónové gule, ktoré sa podarilo nájsť v samom úvode acheologického prieskumu pod predprsňou hradieb. Patrili zrejme útočníkom, no veľa šarapaty nenarobili, kameň hradieb odolal. Horšie by to už bolo so železnými, no tie sa nenašli. Možno i preto, že vojenskí inžinieri, povolaní z Talianska, včas vsadili pred hradby bastióny, ktoré mali zvýhodniť košických kanonierov pred nepriateľom. Ich zachovanými zvyškami sa tiež bude môcť v podzemí poprechádzať turista a podľa čriepkov keramiky si predstaviť, z čoho sa pred troma štyrmi storočiami v Košiciach pilo a jedlo. Lákať budú aj o dve storočia staršie impozantné zvyšky drevených pilierov v 6-metrovej hĺbke. V čiernych ilovitých usadeninách vydržali dodnes v takom stave, že ich košickí archeológovia pri všetkej skromnosti už teraz oprávnene považujú za predmet závisti zahraničných kolegov. Veľké nádeje vkladali do okolia nálezu veľmi hrubej vrstvy strusky na dnešnom nároží ulíc Hlavnej a Vrátnej. To by bolo, keby narazili na stredovekú železiarsku pec! Nenašli ju. Takmer nikto z nich nepochybuje, že ak nebola vo voľnom priestore námestia alebo komunikácie, určite musí byť pod niektorým z domov, možno len o meter ďalej od bodu, kde sa naposledy zahryzla lyžica bagra a čakan kopáča... Rovnakého predpokladu o stredovekom predmestskom osídlení v priestore "dolných kasární" sa museli vzdať po preskúmaní miesta, odkiaľ sa Košičanom prizerala najprv socha Štefánika a naposledy Gottwalda. Takmer naisto očakávali, že sa tu nájdu dôkazy o stredovekom predmestskom osídlení, za ideálnych prieskumných podmienok však podzemie vydalo len čriepky keramiky zo štrnásteho storočia. Posmutnelú archeologičku Mgr. Kristínu Ďurišovú z Krajského strediska Slovenského ústavu pamiatok a krajiny sa mi však podarilo srdečne rozosmiať, keď som sa jej opýtal, z ktorého storočia pochádza studňa pri Immaculate, lebo súčasné generácie si ju nepamätajú. "To majú veľmi krátku pamäť. Nájdeme ju na obrázkoch Košíc z rokov 1890 - 1918 a veľmi pravdepodobne slúžila ešte i v prvej polovici tohto storočia. Zasypali ju jednoliatym štrkom, zrejme odrazu. Vybrali sme ju od vrchného kamenného venca po najspodnejší kamenný a našli sme pri tom aj betónovú prívodnú šachtu. Spočiatku, vzhľadom na polohu, slúžila verejnosti, neskôr už asi len obyvateľom niektorého domu. Archeologickými metódami sme nemohli nijako dokázať jej stredoveký pôvod, navyše v týchto miestach predsa tiekol v stredoveku Košicami Čermeľský potok, ktorý často menil koryto. Boli tu mokrade, tak akúže studňu by tam bolo treba?" Tak končí jedna legenda. To nič. Ešte ich ostáva veľa na preskúmanie historikmi. Aj návštevnici sa môžu zamyslieť nad legendami v čoskoro otvorenej expozícii v podzemí košickej Hlavnej ulice.