"Humanita má stále silu, ktorá dokáže hýbať národmi. Toto je prekrásny deň pre medzinárodné humanitné právo." Uvedené dve vety člena Medzinárodného výboru Červeného kríža a zároveň vedúceho predstaviteľa kampane proti nášľapným mínam Louisa Doswalda Becka zazneli po stredajšom schválení dohody o úplnom zákaze výroby a používania týchto zbraní na konferencii v Oslo. Potešenie odporcov mín neskazil ani americký postoj. Spojené štáty sa s poľutovaním z konferencie stiahli ešte pred podpísaním dohody. Ministerstvo zahraničia, no i samotný prezident Clinton boli v ťažkej pozícii. Takmer jednotný hlas zvyšných zúčastnených štátov tlmočený najmä kanadským premiérom Chrétienom narážal na povinnosť brániť svoje národné záujmy, tentoraz hlavne v podobe 37 000 amerických vojakov na ostro stráženej hranici medzi oboma kórejskými štátmi, ktorých životy pomáhajú chrániť, paradoxne, práve nášľapné míny. Ministerstvo obrany, bývalí i súčasní generáli sa postavili proti a svoje si určite povedala i neviditeľná, no mocná priemyselná vojenská lobby...
Možno až na Konferencii OSN o odzbrojení, ktorá práve pred týždňom dočasne uzavrela túto otázku a chce ju na budúci rok otvoriť vo forme prijatia zmluvy, ktorá by zakázala výlučne vývoz mín, by pod takýto dokument pridali svoj podpis aj Rusko a Čína, ktoré v Oslo absentovali úplne. Práve neúčasť krajín, ktoré sú najväčšími výrobcami a predajcami mín, sa považuje za veľký nedostatok dohody. Jej odporcovia tiež zdôraznili, že dodržiavanie dohody sa nedá overiť a keďže plnenie nie je možné vynútiť, je právne neúčinná a vôbec nemá zmysel. Možnosti kontroly sú naozaj obmedzené, význam dokumentu spočíva v inom. Nie nepodstatná časť medzinárodného spoločenstva dokázala postúpiť s riešením problému nášľapných mín. Naozaj udivuje najmä rýchlosť, akou bola dohoda prijatá a ktorou boli najmä USA dokonale zaskočené. Najviac budú vďační trpiaci civilisti. Zatiaľ len v krajinách signatárov dohody, ale aj to je krok vpred.
Autor: JOZEF TOKOŠ, (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
