Československo zrušilo trest smrti 1. júla 1990. Ústava SR v článku 15 uvádza, že nikto nesmie byť pozbavený života a nepripúšťa sa trest smrti. Slovensko je členom Rady Európy a podpísalo aj tzv. šiesty protokol k Európskemu dohovoru o ľudských právach, v ktorom sa zakazuje trest smrti v mierových časoch. V roku 1995 RE odmietla verbálnu nótu vlády SR, ktorou požiadala o vyjadrenie k otázke obnovenia hrdelných trestov. "Z pohľadu dodržiavania ľudských práv a slobôd je nepochybné, že trest smrti nie je prípustný," píše sa v odpovedi Rady Európy.
TREST SMRTI VO SVETE
V súčasnosti je na svete iba 40 krajín, ktoré úplne, teda fakticky aj právne, odstránili trest smrti zo svojich právnych úprav pre všetky trestné činy (nechýbajú medzi nimi vyspelé západoeurópske štáty). Druhú skupinu tvorí 16 krajín, ktoré trest smrti zrušili iba pre trestné činy spáchané v čase mieru. Osobitnú skupinu predstavuje 24 krajín a zvrchovaných území, ktoré trest smrti nevykonávajú, hoci platné trestné zákonodarstvo túto sankciu pripúšťa. Väčšina štátov svetového spoločenstva (vyše sto) trest smrti ukladá a vykonáva.
REKORD V ROKU 1996
Rok 1996 bol, pokiaľ ide o trest smrti, rekordný. V 76 krajinách sveta vyniesli asi 7000 rozsudkov smrti a v 39 krajinách popravili vyše 4000 osôb, z toho len v Číne 3500. V USA v celách smrti čakalo na popravu 3150 väzňov. Tieto údaje uverejnila organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International.
ŠIBENICA V BRATISLAVE
Šibenica patrila voľakedy k trvalému vybaveniu Bratislavy. T. Ortvay v druhom zväzku Dejín mesta Bratislavy uvádza, že v roku 1484 vymuroval murár spodnú časť šibenice, čo dokazuje, že nebola len príležitostným zariadením. Právo meča (jus gladii) udelil mestu Ján Huňady v roku 1451 a kráľ Matej v tom istom roku potvrdil, že mesto môže používať hocijaký druh šibenice i nástroje na mučenie.
257 POLITICKÝCH POPRÁV
Jednotný Trestný zákon č. 86/1950 Zb. v prvom rade sledoval "zneškodnenie nepriateľa pracujúceho ľudu". Súdy mohli uložiť trest smrti v 25 prípadoch, pričom u mnohých trestných činov bol absolútny trest jedinou sankciou bez akejkoľvek alternatívy trestu odňatia slobody. Od roku 1951 do roku 1955 bolo na základe tohto zákona odsúdených 158 osôb. Celkom v rokoch 1948-1955 počet trestov smrti za politické delikty predstavuje spolu 257. V tejto súvislosti však treba povedať, že nešlo o "justičné omyly", ale o úmyselné zneužitie ustanovení Trestného zákona s cieľom odstrániť ľudí, ktorí nevyhovovali komunistickému režimu.
VÝDAVKY NA VÄZENSTVO
V roku 1996 boli zo štátneho rozpočtu vyčlenené na slovenské väzenstvo finančné prostriedky vo výške 1664,9 milióna korún. Celkové náklady na jedného odsúdeného a obvineného za rok predstavovali 203 053 korún. K 31. decembru 1996 bolo v 17 ústavoch pre výkon väzby 7734 odsúdených a obvinených. Z nich si odpykávalo tresty:
do 6 mesiacov 354
do 1 roka 1230
do 2 rokov 1317
do 3 rokov 850
do 5 rokov 767
do 10 rokov 1128
do 15 rokov 355
do 25 rokov 73
doživotie 11
Ostatní sú vo vyšetrovacej väzbe.
Autor: Stranu pripravil JURAJ DONOVAL
