Píšem Vám, pretože vidím na Vás, že sa zhrýzate. Príčinou je fakt, že od istého času Vám nesedia mesačné uzávierky. Áno, vaše tržby sa zmenšili. Nie síce povážlivo, ale už to vidno. Beriem si do rúk kalkulačku a prichádzam k sume 5.000 Sk (slovom päťtisíc korún slovenských). Niekomu by sa táto suma zdala byť pri dnešných životných nákladoch zanedbateľná, ale viem, že pre Vás nie. Za pol roka je to tridsaťtisíc a ročne šesťdesiat tisíc. Škrie Vás to. Kradnú Vám zamestnanci? Máte manko? Je v tom nekalá konkurencia? Uľahčím Vám to: som v tom ja. Možno ma poznáte: chodievam do Vašej veľkopredajne už dobrých pár rokov. Mám takú veľkú tašku nespisovne nazývanú kabela, v ktorej nosievam fľašky. A o tie fľašky ide. Vo Vašej veľkopredajni ináč všetko funguje veľkolepo, minerálnych vôd tam máte niekoľko druhov, pivá aj české, dokonca ste tam zaviedli aj predaj tlače, len akurát s fľaškármi , čiže zamestnancami zodpovednými za odber fliaš, máte smolu. Vždy treba vyčkávať pri okienku a na to ja veru nemám chuť. Minule som teda prestal pokašliavať, významne sa pozerať po postávajúcom personále a trúfalo som tých dobrých mladých ľudí upozornil, že sa majú venovať zákazníkom. To ste mali vidieť! Dievčinka vo veku, keď drzosť už nie je ani trochu pôvabná, mi odsekla, že... Nechcem to ďalej rozvádzať: od toho času som prestal chodiť do Vašej veľkopredajne. Ako hovorím, možno ste to už zbadali: mesačne to činí cca 5.000 Sk, v období, keď som kupoval aj borovičku, o čosi viac.
Neberte to osobne, pán veľkomajiteľ, ale vybral som si inú predajňu. Je síce od ruky, ale zatiaľ sa tam ešte na mňa nikto neoboril. Ak by bola široko-ďaleko iba Vaša predajňa potravín, musel by som si zahryznúť do jazyka. Ale zatiaľ ešte mám na výber. Tak ako máte na výber aj Vy. Buď vymeníte predavačov, ktorí nemajú v krvi podstatu predavačského remesla: úctu k zákazníkovi, alebo vymeníte zákazníkov. Ja som si už vybral. Pri mne prídete teda o 60 000 korún ročne. Viem, že to pri Vašom veľkoobrate nie je veľa, ale napadla mi kacírska myšlienka: čo ak sme takíto dvaja? To je už 120 000. A čo ak sme desiati, ktorí Vás opustili? Nechcem to domýšľať do konca. S ľuďmi a fľaškami bol vždy kríž, pán majiteľ veľkopredajne potravín. Ale nemôžete mi zazlievať, že som sa takto rozhodol. Zatiaľ si ešte môžem vyberať. Zatiaľ si ešte všetci môžeme vybrať.
Autor: Váš Daniel Hevier
