Augustín Dobrovodský: Smútok je smiešok (Výber z lyriky). # Update Studio 1997

Poézia je láskanie sa s okamihmi, keď to iný ako básnická duša ani nepostrehne. Ono maznanie sa s neobvyklými popismi a skrášľovanie všedného neobyčajnou metaforou je blízke Gustovi Dobrovodskému, bez ktorého si alternatívnu tvár (najmä bratislavskej) poézie a pesničkárstva nie je možné pri hlbšom poznaní dosť dobre predstaviť. Silou priateľov (sám autor je nad Vec povznesený) sa podarilo pripraviť zbierku písmenkových graffiti, záznamov pocitov v tvare básní skutočného poeta (básnik je asi inakšie slovo). Špirálovito sa vŕta v sebe ako rotovaná futbalová lopta z trestného kopu mieriaca do vlastnej brány, pričom po očku ilustruje vedľajší svet. Je to radostne poetický smútok z naozajstnej duše človeka, ktorý vyškriabava dno hrnca života a pritom nezabúda na pokoru, skromnosť a očarenie. Okúzli všetky vekové kategórie - lebo je punk, rock aj džez, blues ako pevný koreň nevynímajúc. Dobrovodský píše predovšetkým o svojom pohybe bez schémy. Poetizuje humorom, vtipom, sentimentom, snivosťou aj surreálnou optikou, ale hlavne bazálnym humanizmom, ostychom a nehou. Formálne nedostatky a prešľapy slov mu môže kritik vyčítať (ale čo vyčítať, keď o formu nejde?). Ak by sme hľadali paralelu v svetovej literatúre, okamžite sa vybaví meno Charles Bukowski. Dobrovodský sa dá rovnako pekne nahmatať, vypiť aj požiť, má výhody domáceho čistejšieho aperitívu, alebo hlavného jedla. Chutí ako chrumkavá sladko-kyslá uhorka v príhodný okamih lahody. Sila zbierky básnických útvarov je potencovaná raritným výtvarným sprievodom (Dušan Hanák, Rudo Dzurko, Tomáš Haleš, Robert Szemzö, Táňa Kuzmová, Igor Hudcovič, Igor Kalný, Miloš Vančo) a zasväteným predhovorom básnika-kolegu Andreja Stankoviča. Šťavnatá knižka, ktorá svieti ako mesiac v splne a teší sa na svoje prekrásne zatmenia, čo ju robia ešte jasnejšou. Len treba mať schopnosť čítať poéziu.

Autor: Pavel Malovič (Autor je spolupracovníkom SME)