Dvaja muži boli včera verejne popravení v centre čečenskej metropoly Groznyj za prítomnosti niekoľko tisíc ľudí. Ide tento mesiac už o druhú verejnú popravu, ktorá sa v Čečensku uskutočnila napriek rozhodnému protestu Moskvy. 22-ročný Rasul Dašukajev a 29-ročný Said-Chasan Chasijev boli odsúdení na verejnú popravu na základe islamského práva šaría za to, že v júni tohto roku zabili ženu a dve deti. Svoje obete vtedy podľa ruských agentúr "chladnokrvne podrezali". Popravu zastrelením vykonalo šesť mužov, z ktorých traja neboli maskovaní.
ROZHOVORY O KAŠMÍRE
India a Pakistan včera v Dillí skončili trojdňové rozhovory, ale nezaznamenali pokrok v zásadných otázkach, najmä pokiaľ ide o sporný Kašmír. Dohodli sa však na pokračovaní dialógu, ktorého cieľom je predovšetkým normalizovať vzájomné vzťahy. Dátum ďalšieho rokovania zatiaľ nebol oznámený, ale logicky by sa mal presunuť do Pakistanu. Na záver diskusie tajomník pakistanského ministerstva zahraničných vecí Ahmad a jeho indický kolega K. Raghunath vydali spoločné komuniké, v ktorom však konštatovali v podstate len to, že ich stretnutie sa uskutočnilo v "srdečnej atmosfére". Obe krajiny sa o Kašmír bijú od získania nezávislosti od Veľkej Británie v roku 1947. Oblasť sa stala od toho času príčinou dvoch z troch vojen, ktoré spolu oba štáty viedli.
KINKEL ODMIETOL NÁMIETKY FRANCÚZSKA
Tesne pred pravidelným nemecko-francúzskym summitom, ktorý sa začal včera vo Weimare, odmietol nemecký minister zahraničných vecí Klaus Kinkel francúzske námietky proti rýchlemu rozširovaniu Európskej únie. V rozhlasovom interview súčasne potvrdil, že vlády Francúzska, Belgicka a Talianska predložili v pondelok Európskej rade spoločný dokument, v ktorom požadujú, aby sa k prijímaniu nových členov prikročilo až po vyriešení otázok "prehĺbenia" integrácie únie. Tlak Paríža, Bruselu a Ríma na uskutočnenie vnútorných reforiem EÚ ešte pred jej rozšírením nemôže prijímanie nových členov zdržiavať, vyhlásil Kinkel.
NÓRSKe VOĽby
Vládnuca sociálna demokratická Nórska robotnícka strana zostáva po pondelňajších parlamentných voľbách najsilnejšia, ale ani jej, ani žiadnej inej strane sa nepodarilo získať v 165-člennom Stortingu väčšinu. Strana premiéra Thorbjörna Jaglanda získala podľa oficiálnych konečných výsledkov 35 percent hlasov (65 kresiel), teda o 1,9 percenta menej hlasov ako v minulých voľbách. Za krajne pravicovú Stranu pokroku sa vyslovilo 15,3 percenta voličov, čo znamená 25 kresiel, pozorovatelia ju označili za skutočného víťaza hlasovania, pretože získala o deväť percent hlasov viac ako pri minulých voľbách.
DEMIREL ZA PRIAMU VOĽBU PREZIDENTA
Turecký prezident Süleyman Demirel sa včera vyjadril za ústavnú zmenu, ktorá by umožnila voľbu tureckého prezidenta vo všeobecných priamych voľbách a skrátila by doterajší sedemročný prezidentský mandát na päť rokov. "Turecko a jeho 62 miliónov občanov si zaslúži lepšiu vládu, ktorú by vytvoril prezident volený vo všeobecnom celonárodnom hlasovaní. Som prezidentom štyri roky a za toto obdobie sa vystriedalo šesť vlád. A to je príliš veľa," povedal. Prezidenta v Turecku volí parlament a hlavnou úlohou hlavy štátu je podľa doterajšej ústavy reprezentácia a zabezpečenie integrity národa.
