ov mali byť vlastne povahovými dvojčatami. Narodili sa totiž v jeden deň 19. septembra, v roku, ktorý im práve dnes pripomína vzácne životné jubileum. Osud manželom s piatimi olympijskými víťazstvami žičil, hoci o jeho priaznivé naplnenie sa pričinili sami, naplnením sľubu kňazovi v Uherskom Hradišti pri svadobnom obrade, akože inak 19. septembra, o spoločnom znášaní životných údelov v dobrom i zlom. Poznali obe stránky mince, po roku 1968, v rokoch normalizácie, sa snažili mocní tých čias vmánevrovať meno Zátopkovcov do zabudnutia. Bez škrupúľ, pýchu športového sveta, nositeľov Olympijského radu. Časy prežili s príslovečným nadhľadom, najmä u Emila so vzácnym humorom ľudového rozprávača, u Dany pokojným a racionálnym prístupom aj k najzložitejším situáciám. Obaja sa síce narodili pod jednou hviezdou, no rovankí nie sú. Emil Zátopek to vyslovil veľmi stručne: "Ja som asi emotívnejší, Dana rozumnejšia. Ona dokáže všetko zariadiť, ja potom vytrvalo drieť." Pani Zátopková doplnila: "Často sme debatovali, práve pre ten dátum, v čom sme rovnakí, v čom odlišní. Zhodli sme sa, že Emil dokáže pracovať, ja žiť. Manžel však hovorí, že sa odo mňa už všeličo priučil." Manželia Zátopkovci si v utorok večer sadli pod obľúbený mohutný orech na záhrade svojho domu v Prahe nad Kazankou, pozorovali zatmenie Mesiaca a pripili si fľaškou šampanského. Každý každému jednu venoval k narodeninám. Symbolicky, skutočným darom, nielen pre oslávencov, je ich životný príbeh. Aj naša redakcia sa pripája k stovkám gratulantom, ktorých, ako povedala pani Dana, vždy radi a neformálne vítajú, hoci posedenia pod orechom sú pre nich stále najvzácnejšou chvíľou.