Ešte pred nórskymi parlamentnými voľbami oznámil šéf Nórskej robotníckej strany (NDA) a premiér Thorbjörn Jagland, že odstúpi z premiérskeho kresla v prípade, ak jeho strana dosiahne horší výsledok ako v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi. Stalo sa a Jagland oznámil, že zo svojej funkcie rezignuje (odstúpiť by mal 13. októbra). Fakt, že popularita NDA začala pozvoľna klesať, má o. i. s veľkou pravdepodobnosťou na svedomí minuloročné odstúpenie dovtedajšej ministerskej predsedníčky Gro Harlem Brundtlandovej, ktoré zapôsobilo ako politický šok. V Nórsku bola "matka národa", familiárne nazývaná Gro, totiž mimoriadne obľúbená. A nič na tom nezmenilo ani odmietavé stanovisko Nórov ohľadom členstva Nórska v EÚ v referende pred tromi rokmi. Dosiaľ bohaté náleziská ropy a zemného plynu umožňujú tejto severskej krajine financovať náročný sociálny program aj ochranárske hospodárske opatrenia. Ani prípadná výmena v premiérskom kresle by nemala mať zásadný vplyv na ďalšiu politiku. Nórsko sa stalo svetoznámym hlavne tým, že vytvorilo priestor pre izraelsko-palestínske tajné rokovania. Nóri však môžu byť na seba hrdí aj v iných oblastiach - v otázkach ekológie, ochrane menšín a boja proti rasizmu. Sympatie obľúbenej Gro si Jagland získaval postupne. Ako mladý radikál bol pre NDA príliš "červený". Toto označenie si vyslúžil za svoj tvrdý odpor proti členstvu Nórska v NATO v roku 1972 a vystupovanie proti vtedajšiemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu. Ale aj on začal postupne umierňovať svoje názory. Ešte v roku 1988 odmietal možnosť vstupu Nórska do EÚ. O päť rokov neskôr, keď požiadalo Nórsko opätovne o vstup, zmenil názor a vstup podporoval. Za dôvod zmeny názoru označil pád berlínskeho múru v roku 1989. A aj keď bol od roku 1992 predsedom NDA (Brundtlandová mu predsednícke kreslo prenechala po samovražde svojho 24-ročného syna Jörgena), cítil sa len ako tieň duchovného vodcu strany, ktorým naďalej zostávala populárna Gro. Napokon, Jagland v knihe z roku 1993 pripustil, že v jej tieni mal obavy o svoju politickú budúcnosť. Jeho avizované odstúpenie nijako neprekvapuje. Sám sa považuje za "vidieckeho chlapca", ktorému je prostredie vysokej politiky cudzie. Do popredia svojho záujmu stavia rodinu -vládne kreslo napríklad v roku 1986 odmietol s odôvodnením, že potrebuje viac času na výchovu svojich dvoch synov. Možno teraz sa mu splní sen, o ktorom pred časom hovoril: "Chcel by som byť farmárom a nechať sa zobúdzať kikiríkaním kohúta."
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
