Režisér prakticky všetkých dôležitých udalostí na Balkánskom polostrove Slobodan Miloševič v júli využil stratu kreditu a rozpad opozičnej koalície Zajedno, odstúpil z funkcie srbského prezidenta a stal sa hlavou celej srbsko-čiernohorskej Juhoslávie (JZR). Nového prezidenta majú určiť 21. septembra srbské parlamentné a prezidentské voľby. Prezident Srbska, ktoré je od septembra 1990 suverénnym štátom a v apríli 1992 sa s Čiernou Horou spojilo do JZR, je volený v priamych a tajných voľbách na päť rokov, s možnosťou jedného znovuzvolenia. Miloševič bol srbským prezidentom od decembra 1990, a pretože bol zvolený dvakrát, nemohol - hoci nevyčerpal obidva päťročné mandáty - znovu kandidovať. Ale je viac ako isté, že sa tento "balkánsky Machiavelli" neuspokojí s pasívnou hrou a bude ho zo zákulisia "počuť".
Druhým prezidentom v histórii Srbska sa chce stať celkom 17 kandidátov, z ktorých má najväčšiu šancu trojlístok bývalých komunistov: predseda Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislav Šešelj, spisovateľ a popredná postava opozície Vuk Draškovič a kandidát vládnucej Socialistickej strany Srbska (SPS) a bývalý prezident JZR Zoran Lilič.
Štyridsaťdvaročný šéf srbských ultranacionalistov a predseda SRS Vojislav Šešelj je známy ako stúpenec myšlienky "Veľkého Srbska", zjednocujúceho všetkých Srbov v bývalej Juhoslávii. Niekdajší Miloševičov spojenec sa rozišiel so srbským prezidentom v roku 1993, keď sa Belehrad vyslovil za medzinárodný mierový plán pre Bosnu. O rok neskôr boli Šešelj i jeho strana obvinení belehradskou vládou z vojnových zločinov. Šéf radikálov od toho času opakovane vyzýval na zvrhnutie Miloševiča, ktorého nazval "najväčším zradcom srbského národa" a "komunistickým banditom". Chcel ho tiež poslať pred haagsky tribunál. Mnohí sa však zhodujú v tom, že ich ľstivý postkomunista Miloševič začiatkom 90. rokov len využil na rozbitie umiernených názorov medzi Srbmi, a keď ich potom nepotreboval, jednoducho Šešelja "hodil cez palubu". Svoje šance považuje bývalý univerzitný profesor v socialistickej Juhoslávii, ktorý udržiava styky s nacionalistami, ako je Le Pen, Žirinovskij a Slota, za veľké.
Predák najsilnejšej opozičnej strany - Srbského hnutia obnovy (SPO) Vuk Draškovič (50) vstúpil do politiky v roku 1990 so silne nacionalistickými postojmi. Neskôr sa zameral na propagovanie národnostnej tolerancie. Charizmatický a neustále emóciami nabitý Draškovič mnohokrát vyzval Miloševiča na odstúpenie. Sám sa charakterizuje ako "nacionalista európskeho profilu, ktorý sa opiera o demokraciu a toleranciu". Bývalý spravodajca tlačovej agentúry Tanjug v Afrike dva razy neúspešne kandidoval na srbského prezidenta. Koncom minulého a začiatkom tohto roka stál na čele demonštrácií proti Miloševičovmu režimu.
Kandidát vládnucich komunistov Zoran Lilič (44) stál na čele juhoslovanskej federácie v uplynulých štyroch rokoch a všeobecne ho pokladajú za stúpenca Miloševičovej politickej línie. Po štúdiu technológie a metalurgie pracoval 12 rokov v podniku na výrobu gumy. Do parlamentu ho zvolili v roku 1990 ako kandidáta socialistickej strany.
