obsiahnutými v Agende 2000, vybrať jeden z niekoľkých možných scenárov o počte kandidátov, s ktorými začne rokovať o členstve v EÚ.
Členské krajiny pätnástky doteraz preštudovali len šesť z desiatich posudkov na kandidátov, takže sa k júlovému odporúčaniu Európskej komisie (EK) začať budúci rok rokovania s Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom ešte nevyjadrili. Návrh EK zatiaľ získal jednoznačnú podporu iba troch krajín - Veľkej Británie, Nemecka a Rakúska. Švédsko, Dánsko a Grécko naproti tomu žiadajú začatie rozhovorov so všetkými asociovanými krajinami strednej a východnej Európy, Švédsko však pre Slovensko s dôležitou výhradou, že musí spĺňať politické kritériá.
Väčšina členských krajín - 11 sa vyslovila za diferenciáciu medzi kandidátmi. Člen EK Hans van den Broek pripúšťa, že rozhodnutie luxemburského summitu je veľmi otvorené: "Môže začať rokovania s tromi, šiestimi, deviatimi, desiatimi kandidátmi." Návrh ponúknuť kandidátom neprizvaným k rozhovorom účasť v "európskej konferencii" získava postupne podporu všetkých členov únie s výnimkou Grécka. Názory sa líšia predovšetkým vo veci obsahu konferencie - podľa EK by mala koordinovať medzivládnu politiku v zahraničnej oblasti a policajnej spolupráci, niektoré krajiny však navrhujú urobiť z nej platformu, ktorá by zahrňovala všetky oblasti a nahradila doterajší štrukturovaný dialóg.
Zrod jednoznačne politického rozhodnutia EÚ o počte kandidátov bude komplikovaný, ako to už napokon naznačilo pondelňajšie rokovanie šéfov diplomacií. Debatu o rozšírení už totiž zatienila diskusia o fi-nančných dopadoch rozšírenia únie. Tá môže mať v konečnom dôsledku, ako sme to sledovali aj pri rozhodovaní NATO, dôležitý vplyv na rozhodnutie o počte uchádzačov. Predovšetkým Španielsko a Portugalsko, živené z európskej pokladnice, nechcú na rozšírenie doplatiť a pripustiť, aby sa peniaze určené na štrukturálny a kohézny fond ukrojili na rozšírenie EÚ. Na druhej strane prispievatelia odmietajú zvýšiť svoje príspevky.
Horúčkovitá diskusia, ktorá EÚ čaká, sa bude najmenej dotýkať práve Slovenska. Aj keby EÚ prekonala samu seba a začala rozhovory so všetkými asociovanými krajinami, šance Slovenska byť medzi nimi podporujú len Dánsko a Grécko. Proti spoločnému začiatku je zatiaľ 11 členských krajín EÚ, Európska komisia a návrh spravodajcu Európskeho parlamentu Jana Marinusa Wiersmu, ktorý hovorí o modeli 10-1+1, teda opäť bez Slovenska. Motiváciou by mohol byť predovšetkým návrh francúzskeho ministra pre európske záležitosti Pierra Moscovica, ktorý okrem iného navrhuje pružnosť procesu prijímania, teda možnosť zmraziť rokovania s krajinou nespĺňajúcou podmienky a naopak okamžite začať rokovanie s krajinou, ktorá ich medzitým splnila.
