va školstva SR nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie najzákladnejších prevádzkových nákladov výchovnovzdelávacích zariadení všetkých stupňov. A tak popri zdravotníctve je školstvo druhým rezortom, ktorý bije na poplach.

Od roku 1992 rozpočet slovenských vysokých škôl postupne klesal až do roka 1996. Vtedy dosiahol najnižšiu úroveň, ktorá zodpovedala reálnej hodnote 28 % rozpočtu roka 1991. Kým v roku 1995 bola najstaršia, najväčšia a najvýznamnejšia vysoká škola na Slovensku - Univerzita Komenského v Bratislave - schopná zabezpečovať priamy vyučovací proces zo sumy 2740 Sk na jedného študenta za rok, vlani táto suma klesla na 2370 Sk a v tomto roku už iba na 1040 korún! Z uvedených čísiel vyplýva, že finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, poskytované vysokým školám, stačia na platy, na odvody do fondov, na prevádzku budov a zariadení, nie však na vlastný vyučovací proces. A tak sa natíska prvá a základná otázka: čo je možné naučiť študenta vo dvoch semestroch výučby medicíny, farmácie, prírodných vied, informatiky a podobne - za tisíc korún ročne? Na zabezpečenie priamej výučby a niektorých ďalších položiek (knižný fond, software, audiovizuálne programy, učebnice, ochranné pomôcky atď.) Univerzite Komenského v súčasnosti chýba 208,5 mil. korún.

Na nepriaznivý vývoj rozpočtovej politiky a finančného zabezpečenia slovenských vysokých škôl (vari s výnimkou istej vládou preferovanej inštitúcie) od roku 1992 upozorňujú riadiace a samosprávne orgány vysokých škôl, Rada vysokých škôl SR a Slovenská rektorská konferencia. Márne. Rektori sa dlhé roky bez úspechu dožadovali dialógu s vládou i ministerstvom školstva. Od 30. mája 1993, keď sa uskutočnilo posledné rokovanie Slovenskej rektorskej konferencie na Úrade vlády SR s premiérom Mečiarom na jeho pozvanie, uplynuli vyše štyri roky nezáujmu o problémy vysokých škôl. O to potešiteľnejší je náhly záujem i ochota riešiť neblahú finančnú situáciu vysokých škôl, ktorú pán premiér deklaroval po štvorročnej odmlke na prvom stretnutí so Slovenskou rektorskou konferenciou pri príležitosti otvorenia nového akademického roku na univerzite vo Zvolene. Netrúfam si odhadnúť, či táto ochota pramení v odpovedi na otázku položenú v titulku môjho príspevku, z varovania rektorov, že neotvoria nové ročníky, či z blížiaceho sa termínu volieb. Jedno je však isté - bez adekvátneho finančného zabezpečenia sa vysoké školy v SR stanú učilišťami a ich absolventi držiteľmi bezcenných diplomov na medzinárodnom trhu práce.

Jedným z krokov v rámci tzv. balíčka ekonomických opatrení, ktorými chce vláda oživiť slovenskú ekonomiku, je i krátenie ročného rozpočtu pre rozpočtové organizácie vrátane vysokých škôl. Pri miliardovom rozpočte Univerzity Komenského to znamená pokles o vyše 80 mil. korún. V takomto prípade by univerzita napríklad nemohla dať do depozitu mzdy pracovníkov za december 1997 (ktoré sa majú vyplatiť v januári 1998 a ktoré za týchto okolností univerzita nebude mať) a nemohla uhradiť väčšinu faktúr za energie a ostatné prevádzkové náklady. Pán premiér rektorov ubezpečil, že rozhodnutie MF SR o krátení rozpočtu sa vysokých škôl týkať nebude. Chceme veriť, že tentoraz svoj sľub dodrží a vysokým školám z neduživého rozpočtu 320 mil. korún neuberie.

Problém krátenia je však zložitejší. Vysoké školy totiž čerpajú pridelené prostriedky vymedzené v štvrťročných limitoch. Ministerstvo financií však už v priebehu tohto roka postupne krátilo štvrťročné limity o 2 - 3 percentá. To znamená, že v treťom štvrťroku čerpajú vysoké školy namiesto 75 iba 67 % svojho rozpočtu, čím už prišli o ďalších 320 mil. korún. A to sú finančné prostriedky, s ktorými sľub pána premiéra očividne neráta.

Akademická obec už neočakáva od súčasnej vlády systémové kroky, ktorými by sa zlepšilo financovanie vysokých škôl. Táto vláda nepochopila, že financovanie vzdelávania nie je výdavkom štátneho rozpočtu, ale investíciou do budúcej prosperity štátu.

Slovensko sa netají svojimi ambíciami pridruženia sa k Európskej únii. Na konci 20. storočia sú západoeurópske štáty v procese prechodu od industriálnej k postindustriálnej spoločnosti, kde úroveň vzdelania a tok informácií budú mať dominujúci vplyv na ekonomiku a sociálny štandard obyvateľstva. Experti v Európskej rektorskej konferencii napríklad odhadujú, že v 21. storočí bude mať v Európe až jedna tretina ekonomicky činného obyvateľstva vysokoškolské vzdelanie a podiel občanov so základným vzdelaním vo výrobe a službách postupne vymizne. Tomuto trendu sa už dnes prispôsobuje vývoj vysokého školstva. Kým na západoeurópskych VŠ študuje 20 - 28 študentov na tisíc obyvateľov, u nás je to 14 - 17. Kým podiel vysokoškolsky vzdelanej ekonomicky činnej populácie v krajinách EÚ dosahuje 18 - 22 %, u nás iba 11 %. Spoločenská objednávka na vysokoškolskú kvalifikáciu dramaticky stúpa, najmä v oblasti služieb. Podiel absolventov VŠ na celkovej nezamestnanosti je minimálny (0,4 %). V budúcnosti bude potrebné prijať na VŠ podstatne vyššie počty študentov. To si však vyžiada novú koncepciu rozvoja a financovania vysokých škôl a štrukturálne zmeny výučbových programov, založených na postupnej diverzifikácii vzdelávania s ponukou kratších (troj- až štvorročných) bakalárskych a inžinierskych programov, orientovaných na potreby lokálnych a regionálnych aktivít. To je všeobecný trend, ktorý by malo sledovať aj zakladanie nových vysokých škôl.

Autor: JURAJ ŠVEC predseda Sekcie pre vysoké školstvo, vedu