v pristúpení k "novému" NATO "prirodzené rozvinutie účasti na európskej spolupráci". "Švédsko sa musí zúčastňovať na činnosti spojenectva, súvisiacej s bezpečnosťou svetadielu," uvádza sa v nej. Druhá z opôr štokholmskej opozície, liberálna ľudová strana, vyrátala, že členstvo v NATO vyžaduje menšie náklady ako neutralita: európske krajiny aliancie vydali za rok na obranu v priemere na obyvateľa 388, Švédsko 549 dolárov. Významné je, že politiku týchto dvoch strán zastávajú takmer tri štvrtiny denného nákladu švédskej tlače vrátane najváženejších mienkotvorných novín Svenska Dagbladet a Dagens Nyheter. Sociálni demokrati, ktorí sú v Štokholme opäť pri moci, nemienia zmeniť neutralitu, ale tiež už len "nasledujúcich päť rokov". Londýnske Financial Times sa pýtajú, čo bude potom. Tento popredný denník zhŕňa, že vo Švédsku rovnako ako vo Fínsku a Rakúsku, ktoré bývali vospolok baštami myšlienky neutrality, prevláda pocit, že dôvody na neutralitu patria už minulosti. Chýrny švédsky zbrojný priemysel už hľadí dopredu do rokov nového, rozšíreného NATO. Továrne SAAB so svojím konzorčným spoločníkom British Aerospace ponúkli Aeru Vodochody v ČR, kde budú vyraďovať zastarané ruské vojenské lietadlá a nákup nových zo Západu, zadanie výroby motorov pre novú švédsku stíhačku JAS-39 Gripen, prípadne stavby celého stroja. Americký koncern Boeing/McDonnell Douglas, hoci má v Aero Vodochody menšinový podiel, podľa Financial Times nemôže so svojou stíhačkou F/A-18 urobiť až taký veľkorysý návrh vzhľadom na ochranárske opatrenia v USA. Gripen predviedli už maďarskému letectvu. Navyše aj v parlamente Rakúska, ktoré pre svoju vzdušnú obranu nakupovalo pár tiež "neutrálnych" starších švédskych stíhačiek, odznel návrh, aby si zadovážilo tie najnovšie už spolu s ČR a Maďarskom. Tuším nielen v Štokholme, ale aj vo Viedni zreje čas na zváženie vzťahu k už novému, rozšírenému NATO.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
