činnosti sa už netýkajú iba rozvojových investícií, ale aj bežnej prevádzky. Vo väčšine podnikov (z tých, ktoré o sebe zverejnili tieto informácie) došlo v poslednom roku k výraznému zhoršeniu pomeru krátkodobých a dlhodobých úverov. Už takmer polroka trvajúca vysoká úroveň úrokových sadzieb sa prejavuje v raste finančných nákladov podnikov, prípadne v nemožnosti získania nových úverov. Podniky však aj napriek tomu nehľadajú alternatívne zdroje financovania na kapitálovom trhu. Nehľadajú, pretože by to bolo márne hľadanie.
Najväčším kladom kapitálového trhu na Slovensku je to, že existuje vo formálnom zmysle. Jeho najväčším záporom je to, že reálne nefunguje, ináč povedané neplní jednu zo svojich základných funkcií, ktorou je alokácia zdrojov.
Príčin nefunkčnosti kapitálového trhu je viac, bez nároku na úplnosť si všimnime aspoň dve - netransparentnosť a nízka likvidita. Hneď na úvod však treba podotknúť, že napriek všetkým nedostatkom je kapitálový trh ešte stále skutočným trhom a zvlášť z dlhodobejšieho hľadiska sa mu darí plniť najmä cenotvornú funkciu. Svojím spôsobom je fascinujúce, koľko racionality je možné ešte stále nachádzať práve na kapitálovom trhu. (Ak prijmeme konštatovanie, že netrhové konanie je iracionálne, potom jednoznačným majstrom iracionality je FNM. Tie najlepšie balíky predával zo svojho portfólia za plus-mínus sedminu trhovej ceny akcií. Netušíme, prečo práve tento koeficient.)
Netransparentnosť kapitálového trhu je spôsobená dvoma základnými faktormi - nedostatočnou informovanosťou zo strany emitentov a obchodným systémom umožňujúcim manipulácie s cenou. Informačná povinnosť emitenta je v súčasnosti definovaná v zákone pomerne vágne. Iba vďaka tomu je možné, že ani pri emisiách kótovaných na BCPB, predstavujúcich jednoznačnú informačnú špičku, sa zo zverejnených údajov nedozviete napríklad taký elementárny údaj ako je výška odpisov. Veľmi rozumne znejúca podmienka v zákone, ukladajúca emitentovi verejne obchodovateľného papiera bezodkladne zverejniť všetky skutočnosti, ktoré by mohli zásadným spôsobom ovplyvniť hospodárenie spoločnosti, je značne zdevastovaná faktom, že emitent musí túto informáciu postúpiť iba MF SR, a to rozhodne o tom, či a ako ju ďalej zverejní. Jednou z ďalších, aj keď skôr okrajových príčin slabej informovanosti je i obchodná politika organizátorov trhu, vďaka ktorej sú voľne dostupné iba informácie v skutočne minimálnom rozsahu.
Podstatne väčším problémom týkajúcim sa priamo organizátorov trhu a pritom sústavne deformujúcim trh je pravidelne sa opakujúce manipulovanie s cenami nie bezvýznamných emisií, najčastejšie prostredníctvom blokových obchodov na BCPB. Úplne čerstvým príkladom je piatkové obchodovanie s akciami Nafty Gbely. Zatiaľ čo na BCPB bolo zobchodovaných 1509 kusov v priemernej cene 1611 Sk (min 1400, max 1639), na trhu RMS bolo zobchodovaných 116 kusov pri priemernej cene 1410 Sk (min 1350 Sk, max 1450 Sk). Podľa informácie v Národnej obrode bolo pritom v piatok z celkového objemu 1200 kusov realizovaných ako blokový obchod. (pravdepodobne ten istý 1200-kusový balík bol vo štvrtok na blokových obchodoch vykonaný na strope pásma - 1510 Sk). Za takýchto podmienok pôsobí plán rozbehnúť v prvom štvrťroku budúceho roku v rámci obchodovania s derivátmi i obchodovanie s opciami a termínovanými kontraktmi na akcie Nafty abstraktne.
Nízka likvidita spôsobená malým dopytom súvisí s netransparentnosťou trhu. Jej závažnejšími príčinami je však pri domácom dopyte diskreditácia kolektívneho investovania, ktorej prvým výrazným bodom bola likvidácia Sporofondu, druhým je vytratenie sa väčšiny investičných fondov z prvej vlny dostratena. Sústavné porušovanie pravidiel hry zo strany nielen súkromných spoločností je na druhej strane pravdepodobne hlavnou príčinou nízkeho zahraničného dopytu - pravdepodobne ešte dlho budeme musieť čakať, kým sa EBOR po svojich skúsenostiach so Slovnaftom opäť zúčastní na navyšovaní základného imania nejakého podniku na Slovensku.
Kapitálový trh na Slovensku nie je práve vďaka nízkemu dopytu schopný plniť funkciu alokácie zdrojov, a preto nie je schopný byť pre podniky alternatívou financovania. Na spomenutej konferencii sa zúčastnil i štátny tajomník ministerstva financií Peter Staněk. Okrem iného povedal vetu, ktorú nechať zapadnúť by bola škoda. Citát: "Treba chápať, že minister financií má iné priority. Problémy štátneho rozpočtu, zdravotníctva, školstva a financovanie výstavby diaľnic sa týkajú 5 miliónov ľudí, kapitálový trh sa týka rádovo niekoľkých tisícov." Pokiaľ nebol tento výrok iba vtipom, naznačuje jeden z ďalších kľúčových problémov kapitálového trhu - nepochopenie jeho funkcie úradníkmi zodpovednými (v zmysle vybavenými právomocami) za jeho existenciu a rozvoj.
Ostáva iba dúfať, že napríklad skutočnosť, či sa Chirane, Preme alebo Slovenským lodeniciam podarí umiestniť na kapitálovom trhu emisie dlhopisov, neovplyvní v konečnom dôsledku iba "pár tisíc ľudí" na kapitálovom trhu, ale okrem iného priamo i budúcnosť zamestnancov týchto spoločností a v konečnom dôsledku i schopnosť týchto spoločností prispievať cez dane do štátneho rozpočtu, zmení vnímanie priorít u kompetentných.
Autor: P67 value
