Mimoriadne zaujímavá bola napríklad miera inflácie, ktorá v auguste dosiahla 6,5 %. Tohtoročný cieľ hospodárskej i menovej politiky udržať infláciu pod 6 % sa tak stáva stále menej reálnym. Podľa štatistických správ sa opäť zvýšila nezamestnanosť, naďalej rástli reálne mzdy, pri súčasnom poklese dynamiky priemyselnej produkcie, čo znamená že sľubované ozdravné účinky vládneho balíčka sa zatiaľ buď nedostavili, alebo pôsobia opačne, ako ich tvorcovia predpokladali.

Povzbudzujúco nepôsobia ani výsledky štátneho rozpočtu, keď jeho deficit v auguste vzrástol o 6,2 mld Sk. Vysokým tempom rastie i zahraničná zadlženosť štátu, ktorá sa v priebehu 1. polroka zvýšila zhruba o 15 % presiahla 9 mld USD.

Tieto údaje však nie sú iba čísla, ktoré by mali ľudí presvedčiť, ako sa im žije, ale vypovedajú o reálnej situácii slovenských podnikov. Po zavedení dovoznej prirážky a vzraste cien energií a benzínu sa podnikom zvýšili ich náklady. To sa prejavilo v raste cien ich výrobkov a tým aj v tempe inflácie. Na druhej strane vysoké ceny výrobkov spôsobujú problémy s ich odbytom, čo má za následok rast nezamestnanosti a nižší nárast tržieb, ako je samotný rast cien. K tomu treba prirátať umelo udržiavanú hodnotu slovenskej koruny, ktorá pri súčasnom poklese hodnoty mien okolitých štátov znamená jediný výsledok - stratu konkurencieschopnosti našich výrobkov.

Ďalším dôsledkom umelého odďaľovania devalvácie sú vysoké úroky. Ak by si podnik v súčasnosti zobral pôžičku na nákup materiálu, zisk ktorý pri výrobe zrealizuje, bude nižší ako úrok, ktorý by museli zaplatiť. Firmy tak majú dve cesty - požičať si v zahraničí (čo sa odráža na raste zahraničnej zadlženosti štátu aj inflácie) alebo nevyrábať, resp. nezvyšovať objem produkcie.

Podniky tak už teraz vidia, čo im vláda v skutočnosti svojím balíčkom "navarila", a to sa ešte vládne opatrenia naplno neprejavili. V tejto pozícii im neostáva nič iné, ako obrátiť sa na vládu a prosiť, žiadať, či vyhrážať sa, aby svoje rozhodnutia korigovala.

Takéto stretnutia priniesol uplynulý týždeň hneď dve - na jednom z nich rokovali predstavitelia vlády s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR a na druhom so Združením podnikateľov Slovenska. Prezident AZZZ SR Michal Ľach pred stretnutím otvorene povedal, že budú vyvíjať tlak na vládu, aby zrušila dovoznú prirážku. Známe sú aj postoje asociácie k zablokovanej integrácii SR do Európy, snahy o odklad účinnosti mzdovej regulácie, či zníženie daní. To sú všetko opatrenia, ktoré potrebujú podnikatelia, aby prosperovali. Vláde za to môžu ponúknuť finančnú podporu vo voľbách. Ak vláda nebude súhlasiť, podporu môže dostať súčasná opozícia. Celé tieto vzťahy sú však skomplikované sieťou privatizačných a poprivatizačných zväzkov, daňových a iných výhod, ako aj informácií, ktoré všetci na seba vedia. Združenie podnikateľov Slovenska sa pri rokovaní zameriavalo len na dane, cenovú reguláciu a hospodársku politiku na budúci rok. A tak hoc sa ani na jednom z rokovaní takmer nič konkrétne nedohodlo, podnikatelia i politici si aspoň vyjasnili pozície... Buď - alebo.