V českých médiách sa už od jesene minulého roka hovorí o pohľadávke ČSOB vo výške 11 miliárd korún, ktorá vznikla z úverov, ktoré táto banka poskytla údajne slovenským podnikom pred rokom 1990. K tejto záležitosti vyberáme z názoru odborníka, ktorý bol nedávno zverejnený. Ďalej uvádzame výpis niektorých údajov z výročnej správy ČSOB a nakoniec najnovšiu agentúrnu správu o podnikaní ČSOB na Slovensku.
Neodbornosť a naivita = problémy
Pod týmto nadpisom sa začiatkom septembra k postaveniu ČSOB vyjadril bankový špecialista Ing. Vladimír Hromý v Hospodárskych novinách. Vyjadril názor, že po zániku federácie mala byť ČSOB rozdelená v pomere 2 ku 1 a názvy takto rozdelených bánk mali dostať prívlastok v ČR - ČSOB "Česká" a v SR - ČSOB "Slovenská", alebo mali byť časti banky začlenené do VÚB Bratislava a do Komerční banky Praha. Pretože sa tak nestalo, Hromý usudzuje, že slovenskí vyjednávači sa ukázali ako naivní, nedôslední a možno aj nekompetentní či nezodpovední partneri. Inkasné jednotky (bude o nich reč ďalej), nemali vôbec vzniknúť. Delenie pohľadávok ČSOB v pomere 2 ku 1 podľa Hromého neobstojí, lebo v rokoch 1990 až 1992 sa až 90 % úverov a pomocí pre ČSFR zo zahraničia použilo v ČR.
Hromý navrhuje, aby sa ČSOB rozdelila na dve banky a jej pohľadávky sa rozdelili podľa pôvodu, teda ich použitie konkrétnym subjektom (v ČR alebo v SR) a zároveň sa majú zrušiť obe inkasné jednotky. Hromý navrhuje ešte jedno krajné riešenie: NBS ako akcionár by sa vzdala svojej účasti v ČSOB (vyše 1,2 mld Kč v nominálnej hodnote) a zároveň pre ČR prestanú existovať pohľadávky vo výške 11 mld korún, ktoré majú neidendifikovateľný pôvod, miesto vzniku a použitie.
Niekoľko faktov:
Rok po rozdelení ČSFR sa hlavní akcionári ČSOB rozhodli, že navýšia základné imanie ČSOB o vyše 4 mld Kč. Toto navýšenie bolo koncom roka 1993 úplne splatené a NBS odvtedy vlastní 24 % akcií ČSOB. Tri subjekty v ČR (ČNB, MF ČR, FNM ČR) vlastnia spolu 73 % akcií. V bulletine ČSOB sa uvádza, že navýšenie imania o 4 mld Kč vyplynulo z trojstrannej rámcovej dohody medzi MF SR, MF ČR a ČSOB. Minister financií SR bol vtedy Ing. Július Tóth, CSc.
V predstavenstve ČSOB je v súčasnosti 7 členov, z nich dvaja zastupujú slovenských akcionárov: Doc. Jozef Šalak, CSc a Ing. Rudolf Autner. V jedenásťčlennej dozornej rade sú traja zástupcovia slovenského akcionára: Naděžda Jančovičová, Ing. Stanislav Masár, Ing. Štefan Pavúk.
Česká vláda nedávno rozhodla ČSOB privatizovať predajom 51 % akcií zahraničnému investorovi, avšak chce si ponechať tzv. blokačný balík 34 %. Ten ale nemožno sústrediť bez odpredaja účasti NBS.
Ako vidia kauzu akcionári ČSOB a audítor
Vo výročnej správe ČSOB za rok 1996 (VS 1996) je načrtnutá história vzniku inkasných jednotiek. Vznikli v duchu Zmluvy o základných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB z 19.12. 1993, ktorá bola uzavretá medzi MF SR, MF ČR a ČSOB. Podľa tejto zmluvy boli vytvorené Česká inkasní, s.r.o., (ČIJ) a Slovenská inkasná, s.r.o. (SIJ), ktoré vlastnia MF ČR, resp. MF SR. Ďalej sa vo VS 1996 píše, že do inkasných jednotiek boli prevedené nekvalitné úvery poskytnuté za predchádzajúceho režimu. Podľa bulletinu ČSOB z januára 1994 malo sa na obe inkasné jednotky previesť spolu 40 mld zlých aktív v pomere 3 ku 1, lebo to "odráža podiel českej a slovenskej strany na akciovom kapitáli banky". Zároveň sa tu uvádza, že pohľadávky prevedené do inkasných jednotiek zodpovedajú teritoriálnemu rozloženiu klientely (zrejme pre podniky na Slovensku do SIJ, pre podniky v ČR do ČIJ.) Obe inkasné jednotky dostali úver na základe záväzku príslušných ministerstiev financií, že pokryjú straty príslušných inkasných jednotiek, ktoré vzniknú pri splátkach záväzkov voči ČSOB. Z toho vyplýva, že peniaze, ktoré inkasná jednotka nedokáže vymôcť, musí za ňu zaplatiť štátny rozpočet. Pozoruhodnou podmienkou poskytnutia úveru bolo právo ČSOB vyhlásiť úver poskytnutý inkasnej jednotke za okamžite splatný, ak bude inkasná jednotka v platobnej neschopnosti dlhšej ako 30 dní. Inkasné jednotky mali splácať úvery od 31. 3. 1995 do 31.12.2003.
Vývoj úveru poskytnutého inkasným jednotkám v mil. Kč:
ČIJ SIJ
k 31.12.1994 26 682 6 667
k 31.12.1995 25 516 9 971
k 31.12.1996 23 250 10 742
Prameň: výročné správy ČSOB za roky 1995 a 1996.
Z VS 1996 vyplýva, že ČSOB poskytla úver aj na mimobilančnú úverovú angažovanosť ČSOB voči nešpecifikovaným klientom, ktorá vznikla do 31.12.1993. Ale v žiadnych verejne dostupných materiáloch neboli špecifikované slovenské subjekty, ktorým poskytnuté úvery sa riešili prevzatím na inkasné jednotky.
Podľa VS 1996 v roku 1995 zaplatila SIJ prvú splátku. Potom SIJ oznámila, že splátky jej dlžníkov nebudú stačiť na pokrytie záväzkov SIJ voči ČSOB. Na to ČSOB povolila SIJ odklad splátok do 30. 4. 1996. Vo VS 1996 sa konštatuje, že v štátnom rozpočte SR na rok 1995 a 1996 nie sú vyčlenené peniaze na krytie pohľadávok ČSOB voči SIJ. Od mája 1996 je SIJ v platobnej neschopnosti, ale 17. mája 1996 minister financií a podpredseda vlády SR potvrdil ČSOB záväzky jeho ministerstva voči SIJ v zmysle prv spomenutej trojstrannej zmluvy. Vo VS 1996 sa uvádza, že MF SR požadovalo opakovane dokumentáciu o úvere, ktorý ČSOB poskytla SIJ a viedli sa rokovania v zvláštnej pracovnej skupine. V apríli 1997 vyhlásila ČSOB zostatok úveru SIJ vo výške 11 mld Kč za okamžite splatný, hoci po lehote splatnosti bola suma 3,4 mld Kč. Zároveň ČSOB podala návrh na začatie arbitrážneho konania v medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone. Stredisko potom vyzvalo zástupcov oboch strán, aby menovali svojich zástupcov.
Predstavenstvo ČSOB vo VS 1996 konštatuje, že má zákonný nárok vymáhať od MF SR finančnú podporu SIJ. Hlavní českí akcionári vyjadrili ČSOB podporu, sú ochotní finančne banke pomôcť, aby si udržala kapitálovú primeranosť nad limitom 8 %.
K problému sa vyjadril vo VS 1996 aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ČSOB Ing. Pavel Kavánek. Okrem iného povedal, že v uplynulých rokoch banka spolupracovala s MF SR v dobrej viere. ČSOB však vykoná právne kroky, aby sa zachovala hodnota banky. Kavánek tiež povedal, že nesplácanie úveru SIJ spôsobilo banke neistotu, takže banka nemôže vyplatiť svojim akcionárom dividendy. Na riziko z nesplácania úveru SIJ upozornil aj audítor - KPMG vo svojom výroku k účtovnej uzávierke ČSOB.
Správa o aktivitách ČSOB na Slovensku podľa agentúry SITA
Bilančná suma zahraničnej pobočky ČSOB dosiahla koncom júna 48 mld Sk. Podľa veľkosti bilančnej sumy je ČSOB na štvrtom mieste medzi bankami na Slovensku.
Od začiatku tohto roka začala zahraničná pobočka ČSOB komunikovať s klientami elektronickým systémom EDIFACT. Týmto systémom možno robiť domáci platobný styk. Zahraničná pobočka sa orientuje na veľkých a stredných klientov. Celkom poskytla úvery v objeme 26,8 mld Sk, predstavuje to takmer 7 % všetkých úverov poskytnutých bankami v SR. Z uvedenej sumy bola pätina úverov v zahraničnej mene. Podiel klasifikovaných úverov na všetkých poskytnutých úveroch dosiahol 16,4 %. Zahraničná pobočka pre zahraničných investorov vykonáva úschovu a správu cenných papierov, v týchto službách pokrýva 60 % slovenského trhu. Na Slovensku má zahraničná pobočka ČSOB 11 obchodných miest, kde sa poskytuje 60 bankových produktov. V zahraničnej pobočke na Slovensku pracuje vyše 800 zamestnancov.
