KALKATA, India (REUTER) - Matku Terezu pochovali v sobotu, po týždni masových smútočných obradov, na ktorých sa zúčastnili bohatí a mocní rovnako ako vydedenci, túžiaci vzdať hold drobučkej svätici. Podľa svedkov klesla jednoduchá biela rakva do hrobu v sparťanskej budove, kde sídli ústredie jej misie, o 15.58 h (12.28 SELČ). Tisícky veriacich stáli pred budovou na kalkatskej ulici pod sivou oblohou, aby sa posledný raz pohľadom rozlúčili s rímskokatolíckou mníškou, narodenou v Albánsku, ktorej domovom sa však stala India. Telo nositeľky Nobelovej ceny za mier Matky Terezy bolo vystavené týždeň, pričom sa s ňou lúčili rovnako kráľovné i malomocní, prezidenti i bedári, a nakoniec sa vrátilo jej sestrám z rádu, ktoré stáli pri nej, keď rakvu uložili do zeme v bývalej jedálni Rádu milosrdenstva, ktorý v roku 1950 založila. Vojaci-gurkhovia (nepálski príslušníci britskej armády) vypálili tri salvy a štyria trubači zahrali poslednú poctu, čím ukončili štátny hold "Svätici bedárov", ktorá umrela na infarkt 5. septembra vo veku 87 rokov. Celodenný pohreb sa začal smútočným sprievodom. Stovky tisíc ľudí lemovalo trasu procesie s otvorenou rakvou Matky Terezy. Po päťkilometrovej trase mestom od Kostola svätého Tomáša po štadión ju viezli na delovej lafete, ktorá pred polstoročím prevážala telo Mahátmá Ghándího. Od sprievodu viac ako desiatky vojenských vozidiel veriacich oddeľovali bambusové zátarasy. Vyslanec pápeža Jána Pavla viedol omšu na krytom štadióne. Zúčastnili sa na nej zástupy svetových hodnostárov i obyčajných ľudí. Medzi 400 zahraničnými osobnosťami, ktoré sa prišli rozlúčiť so ženou, ktorá sa stala za svojho života modlou a ktorú považovali za žijúcu sväticu, boli kráľovné, prezidenti a premiéri. Jej obdivovatelia povedali, že práca v sirotincoch a domovoch pre trpiacich bude žiť aj naďalej. "Zo studeného katafalku k nám naďalej hovorí nezabudnuteľná, drahá Matka," poznamenal v smútočnej reči vyslanec Vatikánu, kardinál Angelo Sodano. Bol to druhý masový pohreb v priebehu jediného týždňa. Matka Tereza umrela šesť dní po smrteľnej autonehode princeznej Diany v Paríži. Tieto dve ženy si boli veľmi vzdialené vekom a štýlom, no starali sa o biednych tohto sveta. Dianina náhla smrť v mladom veku vyvolala šok na celom svete. Úmrtie Matky Terezy sa predvídalo už dávnejšie, len v tomto roku bola trikrát v nemocnici, no i tak po nej ostane prázdno. Niekoľko hodín po tom, ako Matku Terezu pochovali, prvá dáma Spojených štátov Hillary Clintonová navštívila jeden z jej sirotincov, aby vzdala hold rehoľnici a utešila jej zronených nasledovateľov. Milióny televíznych divákov na celom svete sledovali priamy prenos. Medzi smútočnými hosťami sedeli španielska kráľovná Sofia, belgická kráľovná Fabiola, manželka francúzskeho prezidenta Bernadette Chiracová, manželka poľského prezidenta Jolanta Kwašniewska, taliansky prezident Oscar Luigi Scalfaro, jordánska kráľovná Núr, indický prezident Kočeril Ráman Nárájanan, premiér Inder Kumár Gudžrál, prezident Ghany, vojvodkyňa z Kentu, bývalá filipínska prezidentka Corazon Aquinová. Na záver pohrebu desiatky hodnostárov v čiernom kráčali, jeden za druhým, k rakve prikrytej indickou vlajkou a kládli ku nej vence z bielych kvetov. V duchu Matky Terezy priniesla posvätnú obetu aj sirota, polepšená kriminálnička, malomocný a postihnutý chlapec. Následníčka Matky Terezy na čele Rádu milosrdenstva, sestra Nirmala, spomenula v príhovore neúnavnú angažovanosť svojej učiteľky v mene biednych. "Hladní, smädní, chorí a umierajúci, siroty, malomocní, ľudia chorí na tele, na duchu a v srdci - tých predovšetkým milovala Matka Tereza."