a v roku 1928 do írskeho rádu loretánskych sestier v Rathfarnhame pri Dubline. V tom istom roku odcestovala do Indie, kde pri rehoľnom sľube na noviciáte v Dárdžilingu prijala meno Tereza. Vyučovala na cirkevnej strednej škole, kde učila deti bohatých rodičov, s čím nebola spokojná. Chcela slúžiť najchudobnejším tak, ako jej to vnuklo božie posolstvo. V Kalkate preto v roku 1950 založila Rád milosrdenstva (nazývaný aj Misionárky lásky k blížnemu), v ktorom bola predstavenou 46 rokov. Prvý útulok Nirmaj Hridaj, čo v preklade znamená Čisté srdce, otvorila tiež v Kalkate, dva roky po založení rádu. Matka Tereza otvorila celkovo 14 rôznych inštitúcií vrátane kolónie pre malomocných, domova pre starých ľudí a sirotince. Rád milosrdenstva má dnes charitatívne zariadenia po celom svete. Rehoľa má viac ako 4500 členiek, starajú sa o 120 tisíc opustených, umierajúcich, chorých na AIDS bez ohľadu na vierovyznanie. Za svoju skromnú a trpezlivú prácu bola Matka Tereza v roku 1979 ocenená Nobelovou cenou za mier. Chatrné zdravie drobučkej misionárky sa v roku 1989 začalo zhoršovať, na choré srdce jej museli voperovať kardiostimulátor, v nasledujúcich rokoch bola viackrát liečená na srdce, mala zápaly pľúc i maláriu. 5. septembra 1997 zomrela na zlyhanie srdca v Kalkate.