- VÝHRY A PREHRY
Do ukončenia azda najprestížnejšieho podujatia v prezentácii súčasného svetového umenia - Documenty v nemeckom Kasseli - zostáva presne pätnásť dní. Desiate pokračovanie Documenty s exaktnou dĺžkou trvania sto dní je posledným v tomto tisícročí, čo zvýšilo ostrosť jej sledovania. Prvýkrát v histórii Documenty, ktorá sa uskutočňuje prevažne v intervale piatich rokov, bola vybraná francúzska kritička Catherine Davidová (1954). Bývalá kurátorka parížskeho Centra Georgea Pompidoua (1981) a Galérie Jeu de Paume (1990 - 1994) rešpektovala pri výbere autorov pluralitu a multimediálny charakter súčasného umenia, a tak sa na pôde výstavy stretli umelci veľmi rôznorodej geografickej proveniencie, umeleckých stratégií ako aj generačnej príslušnosti, pričom mnohí z nich nepatria k najfrekventovanejším menám medzinárodnej umeleckej scény. Napriek tomu, ako tiež vo svojom článku publikovanom v denníku SME 16. júla 1997 uvádza J. Geržová, desiata Documenta ingoruje umelcov z krajín z bývalého východného bloku. "Documenta C. Davidovej je iná oproti predchádzajúcim ročníkom (zo Slovenska sa na Documentu počas celej jej histórie prepracovali iba dvaja umelci: M. Dobeš v roku 1968 a S. Filko v roku 1977). Davidovej Documenta je iná v tom zmysle, že je omnoho menej vizuálne atraktívna, bez tak jedinečných spektakulárnych projektov, akými boli pred piatimi rokmi skvelé videoinštalácie G. Hilla, B. Violu alebo sakrálny priestor A. Kapoora. Prezentácia viacerých architektonických projektov (R. Koolhaas, A. van Eyck, Alison and Peter Smithson, Archigram), billboardových projektov pre verejný priestor (S. Lafontová, H. Haacke) alebo priama účasť umelcov na architektonickom dotvorení účelových priestorov Documenty (Vito Acconci Studio vytvorilo architektonické riešenie kníhkupectva Walthera Koniga a H. Zobering a W. West dizajn konferenčnej miestnosti v Documenta Halle), hovorí o tom, že v interpretácii C. Davidovej je umenie menej výtvarným objektom a viac prostriedkom komunikácie alebo dokonca médiom, ktoré má modelovať priestor pre komunikáciu."
Porovnanie s Bienále svetového umenia v Benátkach, ktoré potrvá až do 9. novembra, je síce lákavé, no vzhľadom k charakteru koncepcií a zámerov obidvoch podujatí aj sčasti zavádzajúcou víziou. Šéf benátskeho bienále Germano Celant (1940) charakterizoval tému Bienále ako "netradičné médiá a alternatívne formy odrážajúce Budúcnosť - Súčasnosť - Minulosť rokov 1967 - 1997, teda ako hľadanie súvislostí troch generácií." G. Celant rozhodol, že niekdajšie členenie diel na historické a súčasné bude tohto roku zrušené a umelci predstavia svoju tvorbu v jednom ucelenom súbore zahrňujúcom časovú postupnosť od minulosti do budúcnosti bez akejkoľvek chronológie. Podľa jeho názoru netreba zdôrazňovať odlišné tvorivé pohľady jednotlivých umeleckých generácií, ale zdôrazniť, aký prínos znamenajú jednotliví umelci pre výtvarný jazyk. C. Davidová priniesla pluralitnú mozaiku aktuálnych tendencií, ktorá však podľa viacerých vplyvných teoretikov i samotnej verejnosti nedefinuje situáciu na konci storočia a milénia. Vyberte si! Obraz je ponúknutý - otázka o zmysle megaprehliadok svetového umenia otvorená...
DOCUMENTA
- HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ
Prvá Documenta sa uskutočnila v Kasseli roku 1955. Zakladateľ A. Bode, maliar a profesor na kasselskej Akadémii spolu s kunsthistorikom W. Haftmannom ju pripravili ako rekonštrukciu umeleckej scény počas prvého polstoročia. Neočakávaný úspech podujatia podnietil Bodeho (bol šéfom prvých štyroch prehliadok) k zopakovaniu Documenty o štyri roky neskôr, pričom k priestoru Museum Fridericianum sa pripojila Orangeria, Schloss Bellevue, Neue Galerie, neskôr Auepark a Ottoneum. Už na tretej Documente sa podarilo prekročiť hranicu dvestotisíc návštevníkov, pričom ich nárast sa pravidelne zvyšoval. Na Documentu 9 prišlo dokonca 615 tisíc divákov, čo z podujatia vytvorilo gigantické kvasenie aktuálnych prejavov umenia za enormnej sledovanosti publika. K doterajším umeleckým vrcholom sa zaraďuje Documenta 5 z roku 1972, kde šéfkurátor H. Szeemann predstavil svoj koncept s názvom Questioning Reality: Pictorial World Today. Objavili sa sekcie Individuálnych mytológií, fotorealizmu, konceptuálneho umenia a časť s názvom Paralelné svety, kde sa prezentovali umelecké prejavy z rôznych oblastí spoločnosti. Documenta 5 mala byť informáciou o umení, cestou k nemu a podľa kurátora aj začiatkom post-umenia - teda obdobia, keď umenie je ovládané trhom. Documenta 7 z roku 1982 sa zásluhou Josepha Beuysa stala kultúrnou akciou, ktorá už dnes je považovaná vo vývoji svetového umenia za legendu druhej polovice dvadsiateho storočia. Riaditeľ Documenty 7 R. Fuchs predviedol aktuálne práce od autorov rôznych generácií, čím chcel vytvoriť obraz umeleckého diela, "ktoré je obrazom nás všetkých." Na rekordnej Documente 9, ktorú pripravil J. Hoet v roku 1992, sa diskutovalo o probléme autonómnosti a "inakosti" v umení, no zároveň vyvolala ostrú polemiku o zmysle širokokoncipovaných prehliadok. Davy návštevníkov na Documente 10 tento fakt však ostro negujú. Ktovie, či ide o zotrvačnosť legendy, podľahnutie reklamnej agresivite alebo túžba po konfrontácii - nech je už akákoľvek?
Sto dní na Documente 10 sa stalo miestom prezentácie viacerých známych autorov (M. Pistoletto, M. Broothers, R. Hamilton, N. Spero, G. Richter, G. Matta - Clark, G. Orozco, P. Kogler, A. Zittel, M. Kellye, T. Oursel), no v podaní C. Davidovej sa dôraz z výtvarného objektu presunul do oblastí mediálnej komunikácie. Potvrdením je aj vystavenie viacerých architektonických projektov (R. Koolhaas, A. van Eyck, Alison and Peter Smithson, Archigram), billboardových projektov pre verejný priestor (S. Lafontová, H. Haacke) alebo priama účasť umelcov na architektonickom dotvorení účelových priestorov Documenty (Vito Acconci Studio vytvorilo architektonické riešenie kníhkupectva Walthera Koniga a H. Zobering a W. West dizajn konferenčnej miestnosti v Documenta Halle).
100 DNÍ - 100 HOSTÍ
Súčasťou Documenty je program 100 dní - 100 hostí, v ktorom každý večer od 19. hodiny v Documenta Halle predstavuje C. Davidová na ploche štyridsiatich minút svojho hosťa. Tento program však ani zďaleka nie je periférnym príveskom "hlavného podujatia", ale miestom, kde sa samotní návštevníci zapájajú do diskusií o súčasnom umení. Osobnosti z architektúry a urbanizmu, ekonómovia, filozofi, vedci, spisovatelia, filmári, divadelníci a hudobníci diskutujú o aktuálnych súradniciach kultúry a spoločnosti. O etických a estetických otázkach na konci storočia, teritoriálnej identite, vzťahu rasizmu a štátu, nových formách občianstva, hraniciach neoliberalizmu a zodpovednosti nových komunikačných technológií, globalizácii trhu a národnej politike, univerzalite a kultúre, urbanistických limitoch... Celý program bude zaznamenaný na videu a neskôr ponúknutý do celosvetovej siete Internetu. C. Davidová tiež iniciovala (od 23. - do 28. júna) na desiatej Documente prezentáciu piatich filmov špeciálne vyrobených pre Documentu. Ako povedala Davidová, geografické a tematické spektrum tvorcov (A. Sokurov, H. Faruki, A. Lerchová, Ch. Burnett, R. Peck a A. Sissako) je široké: od Haiti po Rusko, od Kalifornie po Angolu a Berlín - od straty domova cez vyhnanstvo až po vytrvalú tvorbu umeleckej imaginácie. Dominantnú myšlienku komunikácie podporujú ďalšie dva projekty súčasnej Documenty. Špeciálna prezentácia umelcov výlučne prostredníctvom www stránok (http://www.documenta.de), ktoré si môžete otvoriť priamo na počítačoch v Documenta Halle a Hybrid WorkSpace, čo je názov otvoreného mediálneho štúdia, ktorého úlohou je nielen zbierať, selektovať, nahrávať a distribuovať informácie prostredníctvom Internetu a ostatných médií, ale tiež "vytvoriť zónu kritického myslenia a produktívneho konfliktu", ktorá je otvorená voči každému projektu prichádzajúcemu zvonka.
Talentovaný Gabriel Orozco sa predstavil s objektom s názvom Black Kites (Čierne šarkany), vytvoreným v tomto roku.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml., Kassel
