Bol raz svadobný fotograf. Táto rozprávková floskula je v tomto prípade na mieste. Pretože iba bol. Už nie je. Zostala po ňom malá miestnosť honosne nazývaná štúdio a tabuľa s názvom OTTO GRÁF FOTOGRAF (s dvoma TT, prosím). Ale ako poznáme vy i ja ľudí, dlho tam nebude.
Fotograf Otto Gráf bol špecialista: fotografoval svadby. Nechával vstupovať do svojho objektívu nastávajúce s nastávajúcimi... Časom nadobudol nielen rutinu, ale aj presvedčenie, že až po obrade uňho v ateliéri je manželstvo právoplatne uzavreté.
Od istého času sa však začali tam diať čudesné veci. Fotograf Otto Gráf však nevedel, kde je to tam! Či sa niečo stalo s optikou, alebo bol na vine preležaný film, alebo sa všetko zopsulo pri chemických procesoch pri zväčšovaní. Možno to spôsobili tie nové mašiny, ktoré okolo neho vyrastali ako huby po daždi. A možno... možno s tým nemala nič spoločné technika, ale niečo iné!
Prvý raz sa to stalo na jednej svadbe. Fotograf Otto Gráf si priložil oko k hľadáčiku, zaostril a... rýchlo odtiahol aparát od očí! Nestál pred ním mladý pár, nevesta v bielom a ženích v čiernom, ale rozložitá matróna s nátačkami vo vlasoch a pupkatý foter v kockovaných papučiach a s ohorkom v kútiku úst. Okolo nich boli hory neumytého riadu, šálky s usadenou kávou, zožltnuté záclony...
"To je spúšť!" polohlasne zakvílil fotograf.
"Máte niečo so spúšťou?" zamiešal sa starejší, ktorý sa, ako všetci starejší, vyznal vo všetkom.
"A... ale... nie... Len sa mi tu niečo zaseklo!" vyjachtal fotograf a naozaj sa v ňom čosi zaseklo. Vycvakal ďalšie zábery a všetky boli pobosorované. Namiesto dojatých mladomanželov videl zostarnutých, unavených fotrovcov, ktorí mali jeden druhého plné zuby...
Postupne prichádzal na to: jeho začarovaný fotoaparát robil snímky z budúcnosti. Na všetkých boli namiesto šťastných, usmiatych a nevedomých milencov otupení, zničení a zlomyseľní starí manželia. A to sa ešte mnohokrát stalo, že na fotografii jeden z nich chýbal: fotograf Otto Gráf pochopil, že manželstvo sa neudržalo. Jeden z tých dvoch dostal padáka.
Niečo sa v ňom zlomilo. Nielen preto, že jeho živnosť bola ohrozená. Takéto fotografie nemohol, pochopiteľne, nikomu účtovať. Stratil ilúzie nielen o zmysle svojho doteraz poctivého remesla, ale najmä o ľuďoch.
"Tak načo sa ženia a vydávajú, keď o niekoľko mesiacov budú po sebe hádzať fľaše a zahýbať jeden druhému!" položil si filozofickú otázku fotograf.
Odvtedy ho nik nevidel. Začali sa šíriť fámy, že ho uniesla mafia, že ho zabásli za daňové podvody, že sa dal na porno. Ale my vieme svoje, aj keď vlastne nič viac nevieme.
