Koncertom v bratislavskom Primaciálnom paláci 27. septembra uzavrie česká mezzosopranistka Magdalena Kožená (24), ktorú po Eve Urbanovej a Dagmar Peckovej v ČR označujú za najväčší súčasný talent operného spevu, svoje bachovské turné. Prvé vystúpenie v rámci šnúry absolvuje budúci štvrtok v Třebíči a postupne sa pred Bratislavou predstaví ešte v Ostrave, Brne, Prahe, Kroměříži a vo Viedni. Kožená sa narodila v Brne v rodine matematika a biologičky. Spevácke začiatky prežila v detskom zbore Kantiléna, študovala na brnianskom konzervatóriu i na bratislavskej VŠMU. Prelom v jej kariére spôsobilo v januári 1995 víťazstvo na 6. ročníku medzinárodnej súťaže W. A. Mozarta v Salzburgu. V auguste toho istého roka už podpísala zmluvu s Wiener Staatsoper und Volksoper ako sólistka na sezónu 1996/97 a vlani pripravila nahrávku Bachových árií pre hamburské vydavateľstvo Deutsche Grammophone. Vyšla na prestížnej značke Archiv Produktion, kam sa Kožená dostala ako prvá česká umelkyňa. Práve z tohto albumu, ktorý nahrala so súborom historických nástrojov Musica florea, vychádza koncepcia turné. K poňatiu árií speváčka nedávno pre SME povedala: "Útržky z nich si dokážu spievať i ľudia, ktorí Bacha nemajú radi a nikdy ho nepočúvali." Svoj spôsob spevu charakterizovala slovami: "Na platni som sa snažila viesť hlas, takpovediac, inštrumentálne. Po zvukovej stránke sa veľmi vydarila, zvukový majster ,nevypichol` môj hlas tak dopredu ako býva zvykom. V polyfónnej barokovej hudbe je krásne, keď sa všetko podarí spojiť dohromady a spev akoby vystupoval z ostatných nástrojových hlasov. Neznie to ako sólo a sprievodné teleso, ale akoby som bola súčasťou orchestra. To som chcela docieliť, aj keď si myslím, že nebýva bežné, aby bolo záujmom speváka takto sa zaradiť do orchestra."
Ako bežná poslucháčka si Kožená rada vypočuje klasický džez, rockovú hudbu Jethro Tull či Led Zeppelin a ako čitateľka má rada diela Kunderu, Klímu, ale i ťažšiu poéziu. Aj keď nepochádza z muzikantskej rodiny (iba prastrýko, ktorý ako mladý tragicky zahynul, hrával na violončelo), doma si občas len tak nôtila ľudové piesne a muzikálové melódie. Už počas štúdia účinkovala v dvoch titulných úlohách v brnianskej opere. K spevu sa dostala netradične - vďaka úrazu. V ôsmej triede so spolužiakmi behala dozadu na asfalte, v cieli spadla a strčila pod seba ruky. Jednu si zlomila, druhú nalomila a sadra o rok posunula skúšky na klavír. Tak začala najprv študovať spev. Aké je podľa nej byť hviezdou v takom nízkom veku? "Celé to prišlo tak narýchlo, že si všetko ani nestíham uvedomovať. Ešte nad tým radšej ani nepremýšľam."
