Egon Bondy: Agónie/Epizóda `96 * Vydavateľstvo PT Bratislava 1997

Za dvojdomú možno označiť poslednú knihu autora veľkého kultúrneho rozpätia Egona Bondyho. Nájdeme v nej kratší text v češtine (Agónie) a rozsiahlejšiu novelu v slovenčine (Epizóda `96), pričom obidva texty spolu súvisia v čase aj v priestore, i svojou autobiografickou štylizáciou. Zatiaľ čo Agónie (podľa Bondyho datovania z jesene 1993) zachytáva trudnomyseľné pocity a úvahy kultúrne založeného človeka prechádzajúceho krajinou (v blízkosti Prahy), ktorá práve podstupuje všetky radosti, ale najmä ilúzie, omyly a útrapy postkomunistickej reformy po roku 1989, novela Epizóda `96 (dokončená v apríli 1996) zachytáva autobiografického rozprávača Bondyho o pár rokov neskôr a jeho životný i myšlienkový priestor vymedzuje historickými a katastrálnymi súvislosťami Bratislavy - mesta, ktoré si Bondy zvolil po Prahe za svoj druhý domov.

Ponechajme teraz bokom nezanedbateľnú kultúrnu symboliku tejto tematickej i jazykovej dvojdomosti knihy a sústreďme sa na to, čo majú obidva texty - prvý v menej, druhý vo viac rozvinutej podobe - spoločné. Je to najmä Bondyho schopnosť empaticky a s múdrosťou v rôznych príbehoch, spoločenských a dejinných procesoch vyhmatať ich (ne)ľudský obsah a (každodenný) zmysel. Ďalej je to autorova schopnosť usúvzťažniť minulé s prítomným a hypotetickým budúcim. V obidvoch textoch, prvý z nich možno iba ťažko nazvať novelou, sa objavujú reminiscencie na historické postavy a deje (Sidonius Apolinaris, F. X. Messerschmidt, rabín Meir Barby, ale aj Rudolf Fabry alebo Juraj Špitzer). Vo fiktívnych stretnutiach našich predkov so súčasnou dobou sa pred nami odkrýva nielen "logika" dejín a ľudských osudov v nich, akýsi multikulturálny "duch miesta", ale aj opakujúca sa "logika" moci a našej bezmocnosti zasiahnuť do ničivých procesov, ktoré sme neraz sami rozpútali. Kriticky vyznieva najmä Bondyho pohľad na "heterogénny", vzájomne konfliktný urbanizmus dnešnej Bratislavy, avšak najmä na nedbalosť a ľahostajnosť ľudí, ktorá za touto "beztvarosťou obce" väzí. Treťou výraznou črtou knihy je Bondyho schopnosť nastaviť morálne, kultúrno-vzdelanostné a duchovné zrkadlo konzumnému typu človeka a spoločnosti. Tej spoločnosti, ktorá sa sústreďuje iba na materiálnu stránku svojho prežitia či blahobytu, zabúdajúc pritom na sebakultiváciu, na "iné" ako "prvé" svety. Samu seba tak vystavuje napospas "Zlému duchu" - skrytej, o to však hrozivejšej kultúrnej sebadeštrukcii a mravnej devastácii. Postavy Veroniky či Ervína, ktoré majú pravdepodobne verný predobraz kdesi medzi nami, s ich existenciálnymi problémami a prešpekulovanými životnými dilemami, sú len malou špičkou ľadovca, na ktorý autor vo svojej novele - paradoxne nazvanej Epizóda `96 - poukazuje.

Bondy v knižke rozmýšľa nad výsostne súčasnými témami, pričom svoje úvahy podopiera bohatou autopsiou a vzdelanosťou. Je to čítanie neľahké, miestami vyslovene ťaživé, tak ako je ťaživá naša životná slučka v dobe plnej protirečení, priveľkých istôt a rovnako priveľkých neistôt. Jeho ontologický model splývania s oblakom hmly, jeho predstava slobodného plynutia životom ako majestátnou Riekou naráža na súčasnú realitu, nesenú najmä vidinou prospechu, vplyvu a materiálnych výhod. Autorova osobnosť je však zárukou, že toto kritické (ale zároveň láskavé) videnie nášho sveta neprerastie na mravokárstvo, na novú "totalitu myšlienky". Naopak, charakteristické je, že práve človek takejto ľudskej úrovne a kultúrneho rozhľadu vysloví aj nasledujúce slová: "...poddal som sa neveselým kontempláciám o svojej neprestajnej hlúposti a naničhodnosti". Ako veľmi ich motivácii rozumiem...! Napriek tomu - nesúhlasím, pán Bondy.

Autor: STANISLAVA CHROBÁKOVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME.)