nositeľov židovsky znejúcich priezvisk, s pomocou nešpecifikovaných štruktúr pôsobiacich na Slovensku vytvorilo dojem, že Slovensko je antisemitskou a rasistickou krajinou. Dobovými citátmi a spomienkami, chronologicky zhromaždenými na dvoch dvojstranách, autor podopiera svoju tézu, ktorá v podstate pozostáva z téz dvoch. Prvou je tvrdenie, že existujú vplyvné protislovenské kruhy, ktoré sa umelo, hoci úspešne, snažia vytvoriť obraz Slovákov ako antisemitov a rasistov, s úmyslom diskreditovať náš národ. Teda nie Slováci, ale naopak skôr tí, ktorí ich, ako tvrdí Ferko, hania, sú rasisti. Druhou tézou Vladimíra Ferku je, že ak aj Slováci nemali Židov radi, mali na to pádne dôvody.
Jaroslav Franek, hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, adresoval 21. augusta šéfredaktorovi Literárneho týždenníka list, v ktorom sa zaoberal veľkou väčšinou jednotlivých Ferkových argumentov. "Bol by som Vám vďačný, keby ste mi umožnili zaujať stanovisko na stránkach Literárneho týždenníka," píše Franek. Na jeho list Literárny týždenník zatiaľ nereagoval.
"Na hurtovnej poľnici zatrúbila svojho času ctihodná Rita Klímová zvučku o genetickom antisemitizme Slovákov, ani za máčny mak si neuvedomujúc insitnosť tohto výroku a jeho diplomatickú bezprecedentnosť". Touto vetou sa začína článok Židia v Drotárii. Výrok Rity Klímovej v tomto zmysle slovenská tlač opakovane citovala. Dovoľte mi na začiatok uviesť, že je to nesprávny citát a Rita Klímová ho viackrát dementovala. Opakovanie nesprávneho citátu je preto nekorektné, typické pre autorov, ktorí hľadajú viny alebo urážky, ktorých sa mali Židia dopustiť na slovenskom národe. Rovnako nesprávne je tvrdenie, že Boris Lazar v New-York Times napísal, že slovenský národ je fašizoidná etnická skupina.
Opakovane uvádzané "podozrenie", že dehonestované a fašistickými symbolmi pomaľované židovské cintoríny sú zneuctené na objednávku a s úmyslom poškodiť dobré meno Slovenska, je absurdné. Že fašistické nápisy a znaky sú dielom "provokatérov" a že si Židia pomaľovali svoje cintoríny sami, už odznelo dokonca aj v parlamente, a tieto tvrdenia podporil aj Vladimír Mečiar. Aká je dokázateľná skutočnosť? V posledných rokoch došlo k zhanobeniu a poškodeniu židovských cintorínov v Nitre, Šahách, Vrbovom, Stupave, Liptovskom Hrádku, Prešove, Topoľčanoch, Stupave, Leviciach, Banskej Bystrici a v mnohých iných mestách. Na mnohých ďalších miestach odstránili miestne úrady alebo občania poškodenia židovských cintorínov skôr, ako sa vôbec tlač o nich mohla dozvedieť. Vo viacerých prípadoch však polícia páchateľov odhalila a ich mená sú slovenskej justícii známe. Ani v jednom prípade nešlo o osoby židovského pôvodu. Polícii sa tiež podarilo vypátrať páchateľov (prvého) fyzického útoku na bratislavského rabína Barucha Myersa, komentovaný v tlači "výrastkovia mu zhodili z hlavy klobúk". Útok bol sprevádzaný výkrikmi "Juden raus!", a výrastkovia rabínovi síce zhodili klobúk, ale najmä ho kopali a snažili sa zraziť ho na zem. A neboli to židovskí výrastkovia, ale, ako zistila polícia, príslušníci hnutia skin heads.
Vladimír Ferko sa pokúsil o akýsi komplexný pohľad na Židov na Slovensku. Čerpal pritom z bulvárnej a antisemitskej literatúry tej najnižšej kvality, z ktorej si vyberá zavádzajúce stereotypy typu "zlato a cennosti získavali Židia do značnej miery úžerou"(!) alebo "barón L. Popper drancuje kysucké lesy". Naozaj treba pripomínať, že minca má dve strany a že bez "drancovania lesov" by nedošlo k vyššej zamestnanosti, že práve Židia boli neraz priekopníkmi budovania moderného priemyslu a poľnohospodárstva na Slovensku. Stačí sledovať dennú tlač, aby sme vedeli, že k tomu najväčšiemu drancovaniu slovenských lesov, porovnateľnému s ekologickou katastrofou, došlo až v posledných rokoch, a nie vinou baróna Poppera, ktorého hrobka je, mimochodom, tiež pomaľovaná dehonestujúcimi symbolmi, ale dnešných slovenských mafiánov.
O Slovanoch a Slovákoch píše Vladimír Ferko s porozumením a sympatiami. Bolo by pekné, keby nestaval do opozície dobré vlastnosti Slovanov, Slovákov, prípadne kresťanov so zlými vlastnosťami Židov. Model je veľmi jednoduchý. Stačí citovať niekoho z bohatej zbierky antisemitských autorov, a legenda ožíva. Tak sa dozieme, že židovskí kupci predávali Slovákov do otroctva a že "obchodníci z radov 'vyvoleného národa' sa k Slovanom (a nielen k nim) správali ako otrokári. To je naša prvá historická skúsenosť." No v skutočnosti s otrokmi na sklonku prvého tisícročia obchodovali tak židovskí, ako aj kresťanskí obchodníci, a najsilnejšími v tomto obchode boli benátski kresťanskí kupci. Židia nikdy neboli prvými kupcami otrokov, pretože nemali armády ani žoldnierov, ktorí by zajímali zajatcov. Konkurenčný zápas medzi kresťanskými a židovskými majiteľmi otrokov viedol k tomu, že v kresťanských krajinách bolo uzákonené, že len kresťanskí kupci smeli vlastniť kresťanských otrokov. Nielen slovenské, ale aj židovské devy a mládenci boli často predávaní do otroctva a židovské obce trvale zbierali peniaze na ich vykúpenie. Nemám nič proti tomu, ak sa na otrokárstvo pozrieme očami dnešnej etiky, ale odsudzovať za túto činnosť Židov a nevšímať si, že v rovnakej alebo väčšej miere sa na nej zúčastňovali aj kresťania, je zvrátené.
Pre veľký rozsah Ferkovho článku sa na všetky zavádzajúce tvrdenia a vecné chyby dá len ťažko reagovať. Chcel by som aspoň spomenúť, že hovoriť o Hannah Arendtovej ako o mužovi H. Arenatovi (na dvoch miestach, nejde o preklep), rovnako ako citovať z jej diela "Eichman v Jeruzaleme" na podporu fašistickej Slovenskej republiky z rokov 1938-45, môže Ferko len vďaka tomu, že samotnú knihu nikdy nečítal.
Zareagujem tiež na tvrdenia, podľa ktorých sa Židia počas 1. svetovej vojny vyreklamovali, zatiaľ čo slovenskí mládenci umierali na frontoch. V rokoch 1914-1918 bolo povolaných viac ako 60 miliónov vojakov a priamo na frontoch zahynulo 9 miliónov. Židia boli zastúpení vo všetkých bojujúcich armádach na oboch stranách frontu. Na strane centrálnych mocností bojovalo asi 320 tisíc židovských vojakov a dôstojníkov v rakúsko-uhorskej armáde a 100 tisíc v nemeckej armáde, menšie počty. Najväčší počet Židov bol povolaný do ruskej armády - 650 tisíc, a v americkej armáde ich bojovalo 250 tisíc, francúzska armáda povolala 65 tisíc a anglická 50 tisíc Židov.
Antisemitizmus je zložitým spoločenským javom. Nevzniká bez "akejkoľvek príčiny" (ako píše ironicky autor), ale písať zavádzajúcimi tvrdeniami, invektívami a omylmi nemôže byť prínosom pre pochopenie zložitých problémov židovsko - slovenského spolužitia. Článok Vladimíra Ferku tvorí len ďalší kamienok bohatej mozaiky antisemitských článkov, ktoré sa v hojnom počte vydávajú na súčasnom Slovensku.
Autor: JAROSLAV FRANEK Autor (1946) je vedec a učiteľ, hovorca
