SND. V podtitule sa mu vzápätí dostane trúchlivého uistenia, že "rozlúčka so sezónou našej prvej scény je smutnejšia ako po iné roky" a dozvie sa, že, súdiac aj podľa zahraničných ohlasov, vraj pomerne úspešná Činohra Slovenského národného divadla zrazu "leží na márach márnosti". Trpkou útechou je mu záverečné uistenie, že "aspoň náhrobný kameň zo sutín Národného zostane". Celý roztrasený sa čitateľ úbožiak skúša dopátrať, čo sa vlastne stalo, čo zapríčinilo tento desivý umelecký krach.
Kto zabil Malú scénu SND?
Vzápätí vysvitne, že o umení tu nie je reči. Ono je akosi v druhom pláne, sem - tam sa niečo naznačí, napríklad že inscenácia Ženby podľa názoru pána kritika vyhrala, aj keď ako prvá premiéra mala malú šancu. Prečo je táto inscenácia lepšia v porovnaní s inými, to už sa do článku nezmestilo. Bolo totiž treba povedať aj iné, dôležitejšie veci. Predovšetkým treba vyšetriť, kto je vrah!
Autor spočiatku len naznačuje a tu sa čitateľa postupne zmocňuje vzrušenie: z podzemia vraj hrozia divadelné škandály a navyše, aj bez Copperfielda, "krok za krokom, sezónu za sezónou nám pred očami mizne druhá scéna Národného divadla" (myslí sa Malá scéna)! Zmocňujú sa jej chorí, špinaví, kal, trus, vulgárnosť a vulgarizmy, ktorí majú blízko k produkciám alternatívnych zoskupení, pričom "autorské, režisérske či herecké vstupy týchto divadelných nadšencov nie sú pre profesionálnu kultúru veľkým prínosom". Pisateľ rekviem neušetrí čitateľa ani drvivého zistenia, že pre profesionálnych režisérov nie je dobrým vysvedčením, ak sa "náhodný vstup ľudí nevyučených v tomto odbore nekoná na podstatne nižšej úrovni." A teraz už prezradím, kto je WANTED: je to dramaturg Martin Porubjak. Zatiaľ ho autor označuje iba za "zlodeja" Malej scény, no makabrózny tón článku sľubuje šťavnatejší koniec...
Pokazení eunusi a detektív
Hrozné veci sa dejú v tom slovenskom divadle, povie si ubolený čitateľ. Undergroundi sa tlačia na miesta profesionálov, tým sa zasa nechce režírovať, bože, kam to povedie! Naleje si radšej pohárik whisky a zalistuje v The Sunday Times zo 6. apríla 1997. Zostane však ako oparený! Pod názvom Chuť ich vlastnej medicíny sa tam dočíta o nejakých štyroch kritikoch z akýchsi novín The Guardian, The Times a Evening Standard, ktorých akési Battersea Arts Centre (že vraj jedno z najlepších fringe, čiže akože undergroundových divadelných centier Londýna) požiadalo, aby režírovali divadelné hry! A navyše ešte požiadalo renomovaných režisérov, aby na to napísali recenzie! A ešte sa to celé hralo v kuse tri týždne a bolo to vďaka veľkej pozornosti médií aj komerčne úspešné! Čo už tí blázniví Angličania nevymyslia!
Len si predstavte, aká predstava divadelného kritika sa traduje v Anglicku (napísal to vraj nejaký dramatik Brendan Behan): "Kritici sú ako eunusi. Vedia, ako sa to robí, vidia to každú noc, ale sami to robiť nemôžu." Ale títo štyria si to zjavne nechcú uvedomiť - a idú na to. Just ako u nás - no povedzte, čo to sú za režiséri v tom SND: dramaturgovia, lekári, herci? Človek ich prácu ani poriadne recenzovať nemôže, kadejaké novoty zavádzajú...
Celkom zničený čitateľ sa už ničomu nečuduje. Ani tomu, že jeden z tých režírujúcich kritikov, Jeremy Kingston z Timesov, napísal pre slovenské Divadlo v medzičase deväťstranový elaborát o svojich skúsenostiach, ktorý vyjde v decembrovom čísle. Nie je to také vzrušujúce čítanie, aké ponúka pán Čavojský. Len samé úvahy o divadle a umení vôbec, o režijnej práci. Posúďte sami: "Odhaľoval som, deň po dni, proces má dať a dal, ktorý používajú veľkorysí herci tak, že sa ohnisko pozornosti jemne presúva z jedného na druhého... Zistil som, ako veľmi sa mi páčilo byť aktívnou súčasťou tvorivého tímu a začal som závidieť kritikom iných krajín, ktorí boli schopní, ako sa zdá, osviežiť svoju energiu dramaturgickou a réžijnou prácou. Musím smutne konštatovať, že väčšina toho, čo sme vytvorili, nebola - a asi ani nemohla byť - plne docenená publikom alebo kritikmi, ktorí videli iba jedno predstavenie. `Kritici - čo tí už vedia!` hovoril som často mysliac na recenziu, ktorú mal napísať jeden z tých režisérov - kritikov. Niektorí z nich odmietli byť blahosklonní, alebo sa hnevali, že sme sa odvážili pošliapať ich teritórium - čo bola prekvapivá reakcia. Sir Peter Hall moju inscenáciu recenzoval v The Times a dal mi iba päť bodov z desiatich. Ale títo režiséri - kritici, čo tí už vedia?"
Teraz si môže láskavý čitateľ, pokiaľ sa dožil až sem, urobiť predstavu o tom, akým malichernostiam sa venujú londýnski kritici, ako sa piplajú sami v sebe, kadejaké skúsenosti zbierajú a novotám sa učia! Nech sa potom nečudujú, že dostanú len päť bodov! To slovenský divadelný kritik Literárneho týždenníka, to je čosi iné! Je on stelesnená autorita, hotový človek! Nemá on čas na hlúposti, detektívne prípady rieši, pohrebnú službu zaskakuje, rekviem komponuje...
Autor: Anna Grusková Autorka (1962) je divadelná kritička a
