ené o... Naozaj neviem, ako by som to nazval... Uprostred nádvoria stojí niečo, čo tam vôbec nepatrí, pôsobí to ako päsť na oko a okrem toho je to celé hlúpe. Presne tak, ako ľudia, ktorí za tým výtvorom stoja - hlúpi a vôbec nepatria tam, kde sú. Ako som sa dozvedel, v situácii, keď Slovenské národné múzeum zúfalo bojuje o každý halier, niekoľko miliónov sa minulo na postavenie čohosi, čo pri najlepšej vôli nemôžem nazvať inak ako kurníkšopa, aj keď to má na samom vrchu slovenský dvojkríž. Podľa autorov to má byť dočasná replika byzantského kostola objaveného na Devíne. Počul som, že názory archeológov na tento počin sú dosť rezervované a keď som kurníkšopu videl, ani sa nečudujem.

Kurníkšopa má slúžiť ako priestor na prezentáciu faksimílií - "najstarších klenotov slovenského písomníctva". Ja sa v takýchto veciach veľmi nevyznám, ale myslel by som si, že slovenské písomníctvo je niečo buď písané po slovensky, alebo Slovákmi, alebo aspoň o Slovákoch. Nie. "Najstaršie slovenské klenoty" sú v najrôznejších jazykoch, napísané kadekým iným len nie Slovákmi a originály sú rozosiate po celom svete od Ruska cez Taliansko až po Egypt. Príklady: Cividalský evanjeliár zo 4. storočia, ktorý sa v ôsmom až desiatom storočí používal v kláštore na území dnešného Talianska ako kniha hostí a sú v ňom zapísaní Svätopluk & comp. Podľa tejto logiky je kniha hostí z hongkonského hotela Kowloon pamiatkou moderného slovenského písomníctva, lebo sú v nej zapísaní po anglicky členovia slovenského orchestra. Ďalšie slovenské pamiatky sú listy pápežov Jána VIII. a Štefana VI. (žeby Slováci?) alebo monacký kódex v latinčine objavený v Mníchove ("autentický originál"), ktorý bol možno darovaný arcibiskupovi Metodovi (ďalší Slovák?) pápežom Hadriánom II. (ešte jeden Slovák?). To už nie je ani smiešne, to už je trápne. Keďže dejiny primerané primitívnym požiadavkám čerstvých národovcov nemáme, treba si ich za každú cenu vymyslieť.

Viem pochopiť dôvody. Celá ideológia vládnucich privatizérov je postavená na nejakej fiktívnej zvrchovanosti a samostatnosti. (To, že ide o ich OSOBNÚ zvrchovanosť a samostatnosť, zatiaľ zverejnené nebolo.) Občanov nenamáhajúcich sa premýšľaním treba nakŕmiť pseudohistorickými klamstvami a hlúposťami, ktoré ich presvedčia, že to, čo hlásajú politici a ich nohsledovia má hlboké opodstatnenie. Slobodníky a húsky potrebujú nejakú oporu na šírenie svojich bludov a tak ako sa za komunizmu bez problémov našli historici, ktorí vyretušovali, opravili a vymysleli, čo bolo treba, tak aj dnes napíše nejaký Pamír, inak takto generálny riaditeľ Národného literárneho centra, že ide o "slová a myšlienky, ktoré sú základnými stĺpmi nášho moderného sebavedomia". Nijako nepochopím, prečo má byť talianska návštevná kniha alebo pápežov list oporou národného sebavedomia. Sú predsa oveľa lepšie veci, o ktoré možno sebavedomie oprieť - dobre vykonaná práca, ľudia, ktorým sme priniesli radosť či úžitok, čisté svedomie, dodržiavanie zákonov, spokojní občania ... Hej, keby sa národné sebavedomie Slovákov malo opierať o takéto veci, tak by ležalo na zemi. Vlastne... tam aj je. Jednoducho - ak Slováci nemôžu byť pyšní na Mečiara, Húsku či Slotu, Mórica alebo prípadne Ľuptáka (a to sami uznáte, že nemôžu), treba im dať pápeža Hadriána a arcibiskupa Metoda, nech sa majú čoho držať počas divokej jazdy dole kopcom.

Celý tento projekt sa volá "Napísané zostáva". Predseda Národnej rady SR si to asi neuvedomil, keď písal svoj príhovor k tomuto projektu. Píše: "Vznikom nezávislej SR získala Bratislava konečne postavenie ozajstného hlavného mesta. Preto sme sa rozhodli práve na nádvorí postaviť dočasnú repliku kostola." Nie je to fajn, že Bratislava má konečne také postavenie? Škoda len, že nemá aspoň také postavenie ako Žilina, to by mohli občas aj nejaké autobusy chodiť. A možno aj milióny, za ktoré sa postavila kurníkšopa, by boli pomohli... Ďalej predsedateľ píše: "Ako predstaviteľ slovenského parlamentu som rád, že (...) môžeme predstaviť výber dokumentov z obdobia raného formovania našej štátnosti." Napriek tomu, že to znie nezmyselne, prosím, zapamätajte si to, budete to potrebovať. O chvíľu sa dozviete prečo, len ešte musím odcitovať z ďalších úvodných citátov.

Riaditeľ NLC píše: "Boli sme a aj zostávame v strednej Európe a v celej Európe jedinečnými nositeľmi kultúry, ktorá odolala všetkým zvetrávaniam." Nuž, zvetrávaniu najlepšie odoláva to, čo vôbec nejestvuje. A keď už je niekto taký pyšný na svoju históriu, mal si vybrať krycie meno Zobor. Alebo Vtáčnik. Alebo Tatry. Pamír sa mi zdá akési odnárodnené. Nenosí to kultúru. Iný riaditeľ, tentoraz Slovenskej informačnej agentúry, prispel do zborníka "Napísané zostáva" týmto výstrekom ducha: "...dokumenty dokazujú stáročnú prítomnosť našich predkov v stredoeurópskom priestore..."

Veľmi som sa zabával, keď som zistil, ako jeden predseda a dvaja riaditelia podrazili svojho prelestného premiéra. Veľmi. Počúval som totiž tesne po prečítaní týchto klenotov veľmi podobnú hromadu klamstiev a nezmyslov, menovite odpovede premiéra na otázky divákov Slovenskej televízie. Na veľmi rafinovanú otázku "tak kde je to vaše sľubované Švajčiarsko?" totiž premiér odpovedal s nechápavým zármutkom a prosil občanov, aby si uvedomili, že Švajčiari mali na vybudovanie Švajčiarska dvesto rokov a Slovensko len päť.

Hej. Tak najprv by som podotkol, že keď premiér sľuboval voličom slovenské Švajčiarsko, mal dodať, že má na mysli dvestoročný proces a okrem toho mu chcem pripomenúť, že podľa výstavy v kurníkšope a jeho troch predsedov sú tu Slováci oveľa dlhšie ako Švajčiari a mali toho času oveľa viacej. Tak teraz ozaj, kde je to Švajčiarsko?

Inde. Medzitým, čo toto píšem, vyplodil premiér ďalšie skvelé vyhlásenie o tom, že Slovensko bude do roku 2010 patriť medzi najvyspelejšie štáty sveta. O päť rokov sa opäť dozvieme aj zamlčaný dodatok - v spotrebe lúpaného hrášku.

Na Slovensku, aj so všetkou jeho kultúrou a tradíciami, otvára ministerka školstva školský rok tým, že radí učiteľom, aby vychovávali deti k skromnosti a k láske k vlasti (v preklade - utiahnite si opasky a nekritizujte vládu). Nie učiť sa, nie skúmať a spoznávať, nie klásť otázky, nie vedieť, nie mať ambície, ctižiadosť, túžby, plány a nádeje. To otroci, ktorí vládnu otrokom, nepotrebujú. Skromnosť a oddanosť. Potom sa dobre panuje.

Potom môže byť Švajčiarsko pre zopár vyvolených. Najmä, keď sa premiér naozaj rozhodne vysťahovať tých, čo sa im tu nepáči, ako to ponúkol svojmu maďarskému náprotivkovi. Len by si možno mal spomenúť, že takéto nápady presadzoval aj kolega Hitler a nedopadlo to veľmi dobre. Mimochodom, ten tiež tvrdil, že urobí z Nemecka najvyspelejší štát sveta. Kameň na kameni nezostal...

Pre celé Slovensko a pre jeho švajčiarske vyhliadky zvlášť,

by asi bolo dobré, keby sa premiér dohodol sám so sebou, so svojimi predsedami, ideológmi a nohsledmi a keby sa všetci pomalým a pokojným krokom odobrali niekam, odkiaľ ich nebude počuť, podľa možností predtým, ako urobí zo Slovenska "najvyspelejšiu" krajinu.

Slovensko by si v tomto prípade mohlo zobrať príklad z Turecka, kde generálny prokurátor požiadal súdy, aby zakázali činnosť "Strane dobročinnosti", čiže miestnemu HZDS, pretože ako hovorí, demokracia neobsahuje právo správať sa nedemokraticky a ničiť demokraciu.

Iba v prípade, že slovenský generálny prokurátor dostane podobný nápad, je nádej, že na území, kde stáročnú existenciu predkov dokazuje iba existencia ich potomkov, bude ak nie Švajčiarsko, tak aspoň Slovensko, v ktorom sa dá normálne žiť. A keďže "napísané zostáva", pokojný odchod týchto komunistických pohrobkov by bol aj jedinou nádejou, že ich potomkovia nebudú musieť namiesto nich hľadať nejakých zahraničných pápežov, aby zachránili svoju históriu.

Autor: PETER BREINER Toronto, 7. septembra 1997