vykopávky kedysi bohatého obchodného a prístavného centra, budú môcť už čoskoro zakúsiť chuť dávnych čias, pravdaže, ak sa vedcom ich plány na oživenie kedysi takých slávnych pompejských viníc vydaria.
Víno patrilo k neodmysliteľným nápojom antického Ríma a tvorilo podstatnú časť vtedajšieho obchodu. Pompeje vďačili za svoje bohatstvo vo veľkej miere práve vínu. Argeológovia pri vykopávkach odkryli viac ako 2000 výčapov, kde sa predávalo víno. Odborníci teraz vysadili malú vinicu presne na mieste, kde bol pred dvetisíc rokmi vinohrad vtedajšieho obchodníka s obľúbeným mokom - Eusiniusa. Réva sa bude obrábať rovnakým spôsobom ako za dávnych čias a aj pri kvasení sa bude postupovať presne podľa návodov, ktoré sa zachovali v knihách antických autorov. Láva, popol a bahno v roku 79 zasypali nielen Pompeje, ale aj okolitú krajinu v rozlohe približne tisíc kilometrov štvorcových a vytvorili akýsi ochranný plášť, pod ktorým sú už celé storočia ukryté dôkazy o ľudskej činnosti, ale aj vtedajšia príroda. Talianski odborníci sa snažia vtedajšiu krajinu rekonštruovať a malá vinica v Pompejách je iba časťou tohto projektu. Vykopávky na Eusiniovom dome prebiehali v rokoch 1984 až 1985, jeho vinice sa rozkladali na ploche 20 krát 25 metrov a ročne dávali asi 200 litrov vína. Vínna réva bola vysadená hustejšie ako dnes, čím sa síce urodilo menej hrozna, ale na druhej strane bolo sladšie a víno potom silnejšie. Takéto víno viac vyhovovalo chutiam vtedajších obyvateľov mesta, keďže ich mali otupené olovom, z ktorého boli vyrobené nielen rozvody vody, ale aj riad. Starí Rimania si okrem toho víno buď riedili silne osolenou vodou, alebo ho dochucovali medom a korením.
