i témami zjazdu sú smer vývoja najľudnatejšej krajiny v budúcich piatich rokoch a v 21. storočí, politické a hospodárske reformy a personálne zmeny. Očakáva sa, že predseda ČĽR, generálny tajomník strany ÚV Ťiang Ce-min úplne vystúpi z tieňa svojho ochrancu, vo februári zosnulého Teng Siao-pchinga, a delegáti ho formálne potvrdia ako svojho nového najvyššieho vodcu. Pretože predsedovi vlády Li Pchengovi sa končí funkčné obdobie v marci 1998, zjazd rozhodne o jeho nástupcovi. Horúcim kandidátom je Ču Žung-ťi, ktorý je od marca 1993 prvým námestníkom predsedu vlády povereným denným riadením hospoodárstva. Smrť posledného vodcu a ekonomického reformátora Teng Siao-pchinga sa stala signálom na zosilnenie zákulisného mocenského boja medzi jeho stúpencami a prívržencami Mao Ce-tungovho ortodoxného komunizmu. Malá, ale zvučná a vplyvná skupina asi siedmich zástancov centrálneho plánovania tvrdo útočila na kapitalistický štýl reforiem a rozvírila debaty, či Čína má, či nemá preberať nemarxistické koncepcie ako voľný trh a súkromné podnikanie. Zjazdové rokovanie diskusiu zavŕši, a ak zvíťazia reformátori a mladí technokrati, Čína neopustí cestu vytýčenú Teng Siao-pchingom a bude pokračovať v celkom úspešných ekonomických reformách. Súkromné podnikanie získa šancu rozšíriť sa do všetkých oblastí a Ťiang Ce-min presadí svoju reformu štátneho sektoru. Úspešné trhové hospodárstvo sprevádzajú i negatívne javy - strana rieši problémy s rastúcou nezamestnanosťou spojenou so sociálnym nepokojom, zaoberá sa prehlbujúcou priepasťou medzi bohatými a chudobnými, prísne trestá rozbujnenú korupciu medzi straníckymi funkcionármi. Pretože odmieta politickú toleranciu a prenasleduje a väzní kritikov či odporcov komunizmu, musí čeliť i medzinárodnému tlaku na dodržiavanie ľudských práv a požiadavkám na prepustenie politických väzňov.

Komunistická strana Číny bola založená 1. júla 1921 v Šanghaji, od roku 1949 je vedúcou silou spoločnosti. Približne do polovice 50. rokov vystupovala jednotne s medzinárodným komunistickým hnutím, potom v nej prevládol vplyv skupiny okolo jej veľkého vodcu, zjednotiteľa Číny Mao Ce-tunga, a strana sa izolovala od ostatných komunistických strán. Cestu pragmatickejšej politiky nastúpila KS Číny v roku 1976 po smrti Mao Ce-tunga. O dva roky neskôr presadil svoje trhové reformy Teng Siao-pching, ale pri zachovaní politického systému. Súčasné vedenie sa stále hlási k Mao Ce-tungovmu učeniu, nepripomína však jeho výstrelky. Vedúcej úlohy sa vzdať nemieni. KS Číny má 57 miliónov členov.