Dnes majú Škóti v rukách najväčšiu ústavnú zmenu vo Veľkej Británii od roku 1707, keď sa škótsky parlament rozhodol zjednotiť sa s parlamentom anglickým. V dvojotázkovom referende dostanú možnosť rozhodnúť, či sa do Edinburgu vráti samostatný parlament a či bude mať dokonca aj právomoc rozhodovať o výške daní. Napriek tomu bude mať škótsky parlament, ak sa preň obyvatelia severnej časti Spojeného kráľovstva rozhodnú, len obmedzené právomoci. Londýnu zostanú páky v rozhodovaní o kľúčových otázkach, ako sú napríklad zahraničná a obranná politika a makroekonomika. Dane, i keď iba v limite plus-mínus tri pence na libru, sú námetom druhej referendovej otázky a v prípade, že by Škóti túto kompetenciu schválili, by to znamenalo približne 450 miliónov libier plus pre škótsku pokladnicu. Okrem toho by Edinburg získal právo rozhodovať "doma" o zdravotníctve, školstve, hospodárskom rozvoji, životnom prostredí, poľnohospodárstve, športe a kultúre.
Ak dopadne referendum tak, ako si to predstavuje britský premiér Tony Blair, teda jednoznačne dvakrát áno, v Edinburgu bude už v roku 2000 zasadať 129 škótskych poslancov. Tomu, že by to na druhý pokus už Škótom naozaj mohlo vyjsť nasvedčujú aj posledné prieskumy verejnej mienky, ktoré predpovedajú, že 63 percent voličov túto myšlienku podporí. Na druhý raz preto, lebo podobnú príležitosť si "najšetrnejší národ" nechal pretiecť pomedzi prsty v roku 1979, keď nevyužil krátku pauzu v inak konzervatívcami vedenej Británii a neunúval sa prísť k urnám v dostatočnom počte, aby sa osamostatnil - ako mu to ponúkala vtedajšia labouristická vláda. Aj z tohoto dôvodu by to dnešné referendum malo dopadnúť úspešnejšie, roky konzervatívnej vlády a hlavne vlády Margaret Thatcherovej totiž Škótov napokon presvedčili, že bude asi lepšie priblížiť si miesto rozhodovania bližšie k domovu. ďalšou predzvesťou úspechu je aj to, že jedinou politickou stranou v Británii, ktorá je jasne proti, sú práve konzervatívci.
Iniciatíva premiéra Blaira a labouristov nepramení len zo snahy dokončiť ideu Labouristickej strany spred pomaly 20 rokov, ale aj z toho, že samostatný škótsky parlament bol jedným z tromfov v jeho úspešnej predvolebnej kampani. Škóti ho za to odmenili a jeho hlavný rival John Major tam nezískal ani jedno parlamentné kreslo. Treba len veriť, že to Blair myslí naozaj vážne, keď vyhlasuje, že "toto všetko je súčasť modernizácie britskej ústavy. Jej cieľom je priblížiť moc ľuďom, zabezpečiť, aby Škótsko mohlo prijímať také rozhodnutia ovplyvňujúce život ľudí v Škótsku, aké chce prijať." Šancu potvrdiť toto vyhlásenie v praxi bude mať britská vláda svojou reakciou vtedy, keď spomínaných 450 miliónov libier šterlingov skutočne zostane v Edinburgu.
Autor: Matúš Kostolný (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
