001 (1986), 003 (1990) a 005 (1991) - párne čísla mali ich anglické verzie. V roku 1992 sa definitívne vybral na sólovú dráhu. Aktívne sa zaujíma o extrémne športy, v pražskom divadle ABC stvárnil hlavnú úlohu v muzikáli Pěna dní, je držiteľom desiatok ocenení, vrátane Gramy 1996 pre najlepšieho speváka. Je ženatý, má dve deti. Sólová diskografia: Na ptáky jsme krátký (1992), Právě teď (1993), Jenom tak (1994, live), Některý věci jsou jenom jednou (1995), Sliby se maj` plnit o Vánocích a devět dalších (1996), Mít kliku (1997).
Každý rok od vstupu na sólovú dráhu pripravil spevák Janek Ledecký, niekdajší sólista skupiny Žentour, nový album. V poradí šiesty s názvom Mít kliku vyšiel 1. septembra vo vydavateľstve BMG Ariola ČR/SR, kam prestúpil po dlhoročnej spolupráci so spoločnosťou B&M Music.
# Prečo?
"Mal som už pocit, že vo firme B&M Music sa vytratil počiatočný entuziazmus a prestali fungovať vzťahy, ktoré ma predtým bavili. Pretože odo mňa nikto nechcel žiadnu novú platňu a veľkým dielom inšpirácie je pre mňa vždy pevný nahrávací termín, tak som si objednal štúdio sám. V ostravskom Citrone som dal dohromady kapelu, v ktorej boli aj slovenský gitarista Michal Kovalčík a bubeník Emil Frátrik. S tým, že skúsime urobiť päť-šesť vecí, a keď dôjde na platňu, budeme mať naznačený jej smer. Nakoniec sme nahrali 12 vecí a 11 z nich je na albume."
# Zmluvu s BMG označujú za prestup sezóny. Aká bola vaša cena?
"Naraz som mal hotovú platňu. Tak som dal na trhu medzi gramofónovými dravcami najavo, že nemám zmluvu a čakám na ponuky. BMG vyhrali - ani nie tak o prsia, ako na celej čiare."
# Čo mohli firmy získať? Považujete sa sám za otázku prestíže?
"Určite to bola otázka prestíže. Všetky zahraničné firmy, ktoré vstúpili na tento trh, sa snažia mať niekoho z dobre sa predávajúcich domácich koní so slušným nákladom platní. Čo tu, nepochybne, ja spĺňam už niekoľko rokov. Zo začiatku sme mali všetci pocit, že jediné, čo zahraničné firmy urobia, keď kúpia nášho interpreta, je, že ho zlikvidujú, pretože majú plný katalóg vecí, ktoré potrebujú predať. Na počudovanie, nie je to tak a aj o domáci katalóg sa slušne starajú. Oproti malým národným firmám majú, navyše, zahraničné vydavateľstvá výhodu, že keď v jednom projekte šliapnu vedľa a nepodarí sa, nepoloží ich to."
# Na čom ďalšom ste sa dohodli?
"Mám podpísanú zmluvu na šesť rokov a na päť platní, vrátane tejto. Jedna z nich bude výber a z tých radových aj jedna špeciálna. Možno nebude moja autorská, pretože mám veľkú chuť urobiť coververzie českých piesní, ktoré boli pre mňa dôležité a ovplyvnili môj prístup k hudbe. Napríklad od Ivana Hlasa, Vlastu Redla či Jarka Nohavicu."
# Ste výhradným autorom vášho repertoáru. Myslíte si, že vždy dokážete vytvoriť vyvážený celok, alebo predsa len dochádza k slabším miestam, ktoré by sa dali vyplniť inými autormi? Ide vám o čisto osobnú výpoveď?
"Poviem to úplne úprimne a bol by som veľmi nerád, keby to vyznelo, že sa tu ,plácam` po chrbte a vravím, aký som ,sekáč`. Keď si spätne preberiem svoje platne, nevyhodil by som z nich jedinú vec. Nie je to tak, že keď sa mi podarí napísať dve hitovky, zvyšok vyplním vatou. Nikdy dopredu neviem, z čoho bude singel. Práve naopak, mám väčšinou úplne iné predstavy, alebo by som chcel, aby ľudia viac počuli v rozhlase inú pesničku než tú, ktorú hrajú. Ale s tým sa treba zmieriť. Ak pesnička funguje v rádiách ako hit, je šanca, že sa predá viac platní a bude viac ľudí, ktorí si vypočujú aj tie ostatné."
# Ako sa vyhýbate jednotvárnosti?
"Snažím sa o to tak, že po radovom albume vždy urobím špeciálny projekt, akými boli unplugged výber či vianočná platňa. Medzitým sme ešte naschvál siahli po producentovi Ivanovi Kralovi, aby sa otvorila cesta zvuku na platni iným smerom. Keď sme už pri vianočnom albume, mám veľkú radosť, že mi tam na basgitaru hral Fedor Frešo. Pre mňa to bolo splnenie detských snov. Prvý singel, ktorý som si kúpil, bolo Collegium musicum - Hommage `a J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Práve pri Vianociach som sa bál monotematickosti, ale dať si mantinely nemusí byť vždy zlé."
# Cesta k novým zvukom sa podľa mňa výrazne podarila na najnovšom albume...
"Ľudia, ktorým verím a ktorí mi všetko otvorene povedia, mi potvrdili, čo som si myslel - je to zvukovo farebná platňa. A to som si želal urobiť."
# Bez znevažovania predchádzajúcich projektov - tento je asi po aranžérskej stránke najvyspelejší.
"Ďakujem, to mám radosť. Môže za to najmä producent a klávesista Martin Kumžák. Tak ako na vianočnej platni, aj teraz sa mu podarilo udržať úžasnú atmosféru a farbu zvuku."
# Váš tradičný melodický rock and roll je takto zvukovo bohatší. Chceli ste prísť s novou tvárou, alebo si radšej zachovať svoju podstatu?
"Musel by som byť blázon, keby som si ju nechcel ponechať. Veľmi si vážim, že práve ja mám šťastie, že pesničky, ktoré píšem, oslovujú veľa ľudí a robia im náladu. Jednu vec viem bezpečne - nie je to moja zásluha. Jednoducho to tak je."
# Nič preto nerobíte?
"Ale nie, no nedá sa povedať, že tak si sadnem, budem osem hodín denne písať, napíšem sto pesničiek a potom si z nich vyberiem. Čítal som, že Honza Nedvěd napíše za rok sto pesničiek, z ktorých si vyberá, a že už to tak robí veľmi dlho. Ja teda nenapíšem. Zlý nápad hneď zahodím a nepokračujem v ňom. Píšem výlučne iba pre seba, aj keď za mnou chodia ľudia, aby som pre nich písal. Mám totiž obavu, že žiadny sud nie je bezo dna."
# Nemôžu sa vám teda opakovať melodické linky či textové klišé?
"Určite sa to niekedy stane a možno na to fakt prídem, až keď je platňa vonku. Zatiaľ však mám pocit, že sú to len výnimočné miestečka. Napríklad tri-štyri slová pohromade, ktoré som už podobne použil. Čo s muzikou - tam je možností oveľa viac, ale mám hrôzu pri textoch. Špeciálne v češtine - a so slovenčinou je to asi rovnako - slov, ktoré sa používajú a hodia do takejto muziky, je obmedzený počet. Skupiny ako Buty alebo Lucie však mantinely rozširujú a ukazujú, čo všetko a ako sa dá zaspievať. Keby to tak niekto spieval pred 10 rokmi, ľudia by sa smiali. Potom si aj ja trúfnem na niečo iné, alebo sa vykašlem na pravidelný prízvuk. A ide to."
# Nemáte občas strach, že sa o niekoľko rokov budú ľudia smiať vám? Ako by ste charakterizovali svoje postavenie na hudobnej scéne? Chápete sa ako stredný prúd?
"Stredný prúd u nás po revolúcii zmizol. V podstate ho zrušili. Generáciu spevákov, ktorá ho predtým robila, akoby nahradil dancefloor. Ľudia vždy potrebovali jednoduché pesničky bez zásadných názorov. Ja sa preto za stredný prúd až tak úplne nepovažujem. Viac-menej k tomu zrejme došlo, ale to nie je rozhodujúce. Až sa zídeme za dvadsať rokov, budeme si môcť povedať, či bolo moje postavenie zodpovedajúce, a či moje pesničky prežili."
# Predsa len sa vám na novej platni núkali nové možnosti. Nechceli ste skúsiť niečo iné ako, povedzme, len také Laj, laj?
"Nechcel som si vybrať jeden zvuk a povedať, že tadiaľto pôjdem. Zistil som, že s pesničkami je to jednoduchšie, ako si človek myslí. Ak má pieseň náboj a informáciu, ktorá je pre poslucháča zaujímavá, môže byť zabalená do hocijakého štýlu. Keď je dobrá, vždy bude fungovať. Nikto nečaká, že prídem s novým štýlom a názorom."
# Mávam averziu voči singlom a radšej si počkám, čo ďalšie bude na platni. Aj teraz sa mi zdá pilotné Laj, laj najslabšou skladbou na albume. Sú tam oveľa výraznejšie momenty.
"O tom niet pochýb. Sám tam mám úplne iných favoritov, k tomu sa priznám. Ale zvolili sme ešte taký letný hit. Keď je človek pri vode, je mu z neho fajn. Druhým singlom bude úvodná pieseň Kde jsou ty časy (`78). A to je vec, za ktorú dám ruku do ohňa."
# Najprv som ju takisto považoval za najlepšiu, ale potom prišla Karavana jede dál, čo je podľa mňa pred záverečnými symfonickými aranžmánmi asi vrchol platne. Citlivé intímne pozadie piesne je v priloženej poznámke iba naznačené. Chcete o ňom hovoriť?
(po chvíli ticha) "...,Brácha` David sa pred tromi... štyrmi...no, tri a pol roka je to, čo sa predávkoval..., definitívne. Je to po prvýkrát, čo som sa to vôbec pokúsil niekde odraziť. Zreflektovať v tom, čo robím. Predtým som to ani neskúšal. Ja to veľmi neviem..."
# Na okamih ste mimoriadne zvážneli. Nesvedčí vám takáto tvár viac ako taká pohodovo letná, strednoprúdová? Som asi nepríjemný...
"Vôbec nie, ja to oceňujem. Viete, je to jednoduché. Myslím si, že hlavné poslanie hudby, ktorú robím, je, aby ľuďom pomáhala dostať sa cez problémy. Keď sme so Žentourom na jeseň 1988 vyhlásili, že končíme so všetkými pokusmi o hlbokomyseľné odkazy a ideme ,no problem` písať pesničky, ktoré budú robiť radosť, začalo to fungovať a naraz sme mali hit Všechno bude fajn. Nakoplo to aj mňa, začal som pozitívne myslieť a správať sa. A snažím sa to robiť aj ďalej. Zistil som, že je to pre mňa jediná cesta životom... Keď sa potom do pesničiek podarí niečo dostať, vpašovať nejakú myšlienku, má to oveľa väčšiu váhu. Nedá sa povedať - tak teraz idem robiť pesničku, po ktorej budú štrajkovať vysoké školy."
# Sú aj interpreti, ktorí iba nepašujú myšlienky do repertoáru, ale celý ho vystavajú na náročnejšej báze. Čo vás núti k akémusi pocitu sebauspokojenia z komerčnej úspešnosti? Prečo sa stále snažíte o komerčný úspech, ide vám iba oň?
"To je úplne jednoduché. Ja to inak, ako to robím, ani veľmi robiť neviem."
