priemernú hodnotu úrokového výnosu 22,151 % p.a. (minimum 20,999 % a maximum 23,995 %). Pri týchto sadzbách sa podarilo umiestniť dlhopisy v hodnote 2,75 mld. Sk, dopyt bol 2,93 mld Sk.

Prekonávanie maximálnej hranice akceptovaných výnosov je potvrdením obáv zo zámeru MF SR presadiť zdaňovanie výnosov zo štátnych cenných papierov, t.j. štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok i v prípade emitovania ŠCP pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej novely zákona o dani z príjmov.

Obavy sa ukázali ako opodstatnené, pretože vláda na svojej utorkovej schôdzi predložený návrh odsúhlasila, pričom pripomienky bankového sektora nevzala do úvahy. Proti spätnosti zdaňovania výnosov sa ohradila i samotná Národná banka Slovenska. "Za normálnych podmienok je to neprijateľné. Investor za určitých podmienok nakúpil cenné papiere a my nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa dodatočne rozhodlo o zmene týchto podmienok," komentoval to vo štvrtok viceguvernér NBS Jozef Mudrík.

Zvýšenie úrokových sadzieb bolo evidentné v úvode týždňa i pri korunových depozitoch. "Peňažný trh je živší. Jednodňové korunové depozity i tom/next transakcie sa obchodujú pri úrokových mierach mierne presahujúcich 16 %," komentoval utorkové dianie na peňažnom trhu díler Tatra banky Miloslav Paracka. Díleri v úvode týždňa očakávali ďalšie zvyšovanie sadzieb. Tieto úvahy sa potvrdili, keď napríklad už v stredu v priebehu dňa sa vyšplhali úrokové miery jednomesačných korunových depozitov z 20 % p.a. na 25 % p.a. Napriek tomu, že bankový sektor plnil ešte v utorok povinné minimálne rezervy na úrovni 104,05 %, čo znamenalo prebytok likvidity oproti predpísanému stavu zhruba o 1,2 mld Sk, zo strany bánk pretrvávali obavy zo znižovania likvidity na trhu v priebehu týždňa. Podľa dílera Slovenskej sporiteľne Ota Mohňanského je stav, keď cena peňazí rastie aj napriek ich prebytku, dôsledkom opatrnosti komerčných bánk, ktoré sa snažia chrániť si svoje zdroje. Táto opatrnosť môže byť podľa jeho slov motivovaná ochranou pred útokmi na menu, ale aj zámermi bánk zhromažďovať peniaze na úvery klientom. "Na získavanie prostriedkov z medzibankového trhu sa v súčasnosti spoliehať nedá," konštatoval O. Mohňanský.

Bankový sektor v stredu očakával i výsledky stretnutia referenčných bánk konaného v stredu, na ktorom sa malo rozhodnúť o prípadnom znovuobnovení kótovania medzibankovej referenčnej sadzby BRIBOR. Referenčné banky (ČSOB, ING Bank, Istrobanka, IRB, Poľnobanka, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB) sa dohodli na tom, že pokiaľ sa situácia na trhu nezmení, od začiatku ďalšej periódy plnenia povinných minimálnych rezerv, teda od 16. septembra, sa zavádza povinnosť kótovania úrokových sadzieb korunových depozitov do 2 týždňov vrátane, pri objeme 100 mil. Sk a úrokovom rozpätí 2 %. Odchýlka od verejne kótovanej ceny nesmie presiahnuť viac ako 1 %. Táto povinnosť neplatí v posledný deň periódy pre 1-dňové korunové depozity (overnight) a v predposledný deň periódy pre tom/next obchody. Rozhodli však o neobnovení kótovania BRIBOR-u.

Pri stredajšej aukcii 28-dňových štátnych pokladničných poukážok bolo MF SR nútené znovu akceptovať priemerný úrokový výnos pomerne vysoko nad 20-percentnou hranicou (22,094 % p.a.), pričom maximálne akceptovaný výnos bol až 26,5 % p.a. MF SR akceptovalo celý dopyt bánk, čo predstavuje objem 5,596 mld Sk. Podľa dílerov tým dalo MF SR "jasný signál trhu a vplyvom toho stúpajú i úrokové sadzby".

Stred týždňa znamenal i prelom v plnení PMR. V stredu sa síce ich plnenie udržalo tesne nad 100-percentnou hranicou, štvrtková emisia ŠPP v hodnote 5,5 mld Sk a štátnych dlhopisov vo výške 2,75 mld Sk však likviditu na trhu výrazne znížili. Naplnili sa však očakávania dílerov, že NBS pre zvýšenie likvidity trhu zasiahne prostredníctvom refinančného repotendra. Vo štvrtok vstúpila na trh prostredníctvom 7-dňového refinančného repotendra v objeme 4 mld Sk. Dopyt sa vyšplhal na 7,603 mld Sk a priemerná úroková sadzba pre repotender dosiahla 15,74 %. V sektore však napriek tomu chýbali približne 2 mld Sk a splnili povinné minimálne rezervy na kumulatívnej báze len na 96,7 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 34,734 mld Sk. "Ak by sa centrálna banka rozhodla čeliť súčasným tlakom na oslabenie koruny tým, že by sa snažila držať likviditu u seba a nedopĺňať ju na trh, plnenie PMR by mohlo opäť klesnúť aj na úroveň okolo 75 %," komentoval to vo štvrtok šéfdíler Credit Lyonnais Bank Emil Víťazka. Podľa E. Víťazku vývoj výrazne ovplyvnia aj zahraničné subjekty. "Počas predchádzajúcich dní bolo pre zahraničie dosť výhodné zatvoriť si pozície na slovenskom peňažnom trhu, čo spôsobila nízka úroveň slovenskej koruny. Iné zahraničné banky však mohli špekulovať a zdvojnásobiť svoje pozície za veľmi nízke sadzby, pričom predpokladali, že úrokové sadzby budú v najbližšom období rásť," vysvetlil. NBS v piatok reagovala ďalším 7-dňovým refinančným repotendrom v objeme 2 mld Sk. "Sektor je v nedostatku, čo sa prejavilo jasne vo výške dopytu 5,153 mld Sk i v dosiahnutých úrokových sadzbách," komentoval to šéfdíler E. Víťazka. Priemerná úroková sadzba dosiahla až na 16,32 % p.a. (minimum 15,8 % p.a., maximum 18,2 % p.a.). Odrazom situácie na medzibankovom trhu boli i štvrtkové hodnoty úrokových mier pri krátkych peniazoch dosahujúce 25 % až 27 % p.a. Menej sa obchodovalo s 1- až 3-mesačnými korunovými depozitmi pri úrokových sadzbách dosahujúcich 28 %.

"Ako sa budú úrokové sadzby pohybovať ďalej a splnenie povinných minimálnych rezerv závisí teraz len od krokov NBS," zhodnotil E. Víťazka. September bude na medzibankovom trhu zrejme rušný, keďže sa očakáva, že z trhu odíde celkovo takmer 17 mld Sk. Problémov s nedostatkom likvidity na trhu sa bankový sektor zrejme ani tento týždeň nezbaví.

Veľmi rušný začiatok týždňa zažil slovenský devízový trh. Ranný pád koruny v utorok až na úroveň 3,4 % v devalvácii zapríčinili predovšetkým nákupy devíz zo strany londýnskych bánk. Za jeden z dôvodov tohto kroku Londýna díleri označili článok v utorkovom vydaní Financial Times, v ktorom sa hovorilo o tlakoch na devalváciu slovenskej meny. To spôsobilo zatváranie pozícií londýnskych bánk na slovenskom peňažnom trhu, ale aj špekulovanie s kurzom koruny. V závere utorkového obchodovania sa trhový index slovenskej koruny ustálil na hodnote 1,0238 (2,38 % v devalvácii). Vplyv zahraničných subjektov na devízovom trhu bol badateľný i v stredu. NBS fixovala kurz na úrovni 2,02 % v devalvácii. "Národná banka posúva index koruny postupne mierne do devalvácie. Dôvodom môžu byť súčasné pohyby na peňažnom trhu, kde rastú úrokové miery a zahraničné subjekty by mohli mať záujem o presun svojich aktivít z devízového na tento trh," komentoval to díler Credit Lyonnais Adrián Mrva. Záver týždňa znamenal pre korunu dokonca optimistické posilnenie o 0,5 % v porovnaní so štvrtkovou uzatváracou hodnotou kurzu 2 % v devalvácii. V piatok NBS fixovala kurz na hodnote 1,0206 a koruna uzavrela týždeň na hodnote trhového indexu 1,0200. "V posledných dňoch bola koruna pomerne pokojná a index v piatok mierne klesal, je však ťažké predpovedať, ako sa bude kurz vyvíjať budúci týždeň," povedal díler ING Bank Marián Tatár.