ané na ročnú bázu). Avšak menový plán na tento rok predpokladá rast iba o 10,7 %. Rast HDP si udržiava predpokladanú dynamiku, ale je vyvolaný vo veľkej miere spotrebou vlády a domácností. Miera inflácie sa pohybuje na úrovni 6 %. Obchodná bilancia za prvých 7 mesiacov dosiahla deficit takmer 36 mld Sk. Predstavuje to asi 10 % z HDP, všeobecne sa pripúšťa miera deficitu do 5 %.

Na peňažnom trhu sa situácia zhoršila koncom mája, keď v dôsledku devízových špekulácií NBS komerčným bankám neuvoľnila korunové zdroje, čo malo za následok značný rast úrokov na medzibankovom trhu. Komerčné banky potom požadovali pri financovaní zväčšujúceho sa deficitu štátneho rozpočtu vysoké úroky. Niektoré emisie štátnych pokladničných poukážok banky akceptovali s úrokom nad 18 %. Táto situácia - drahé peniaze pokračovala aj minulý týždeň, keď NBS ako štátom splnomocnený agent na zabezpečenie rozpočtového schodku musela pristúpiť na požadovaný úrok bánk za 5 mld štátneho dlhu vo výške až 26 %, v priemere 22 %. Posledný vývoj bol spôsobený aj vládnym návrhom zákona, podľa ktorého by sa mal aj výnos štátnych cenných papierov zdaňovať sadzbou 15 %. Predpokladá sa, že táto zmena daňových pravidiel uprostred hry, (bude platiť aj na skôr vydané cenné papiere) prinesie do štátneho rozpočtu mimoriadny výnos 700 mil. Sk v tomto roku. Subjekty zúčastnené na peňažnom trhu, najmä komerčné banky a NBS, pripravovanú zmenu zdaňovania kritizovali. Ďalším operatívnym krokom štátu, ktorý zľahčuje podmienky pri financovaní schodku štátneho rozpočtu, je možnosť pre NBS financovať schodok štátneho rozpočtu až do výšky 8 % z minuloročných rozpočtových príjmov. V zákone o NBS je pre držbu štátnych cenných papierov so splatnosťou do 90 dní doteraz stanovený limit 5 % z rozpočtových príjmov minulého roka. Úrok, ktorý NBS účtuje za takéto financovanie štátneho rozpočtu, je nižší ako pri financovaní od komerčných bánk. Požiadavku ministerstva financií na zvýšenie limitu pre NBS na finacovanie rozpočtu guvernér NBS Vladimír Masár označil za nebezpečný návrh, ktorý nerieši situáciu. Masár povedal, že systémovým riešením by bol vyrovnaný štátny rozpočet.

Ministerstvo financií opäť začalo uvažovať o financovaní schodku štátneho rozpočtu predajom štátnych cenných papierov v zahraničí. Takúto zmenu zdrojov financovania nepovažuje za vhodnú viceguvernér NBS Jozef Mudrík, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že prílevom zdrojov zo zahraničia sa množstvo peňazí v ekonomike zvýši, čím by sa narušila menová rovnováha. Riešenie vidí Mudrík v znížení verejnej a osobnej spotreby. Kľúčový nástroj podľa Mudríka je v znížení deficitu štátneho rozpočtu. Minulý týždeň sa voči politike NBS ohradili aj poľnohospodári vyhlásením podpredsedu roľníckej strany Slovenska Miroslava Maxona. Maxon povedal, že guvernér Masár nemá pochopenie pre poľnohospodárov, lebo NBS nevydala v požadovanom objeme zmenky, ktorými sa za výhodných podmienok financuje poľnohospodárska prvovýroba. Guvernér Masár odmietol mediálny tlak Maxona na NBS a podmienil financovanie poľnohospodárov znížením angažovania sa NBS na financovaní štátneho rozpočtu. Masár pripomenul, že preplácanie poľnohospodárskych zmeniek je neštandardný finančný nástroj zavedený roku 1994, od ktorého chce NBS postupne odstúpiť. Deficit štátneho rozpočtu dosiahol ku koncu júla 17,9 mld Sk.