K článku pána MUDr. Lauka "Ako ďalej v slovenskom zdravotníctve" by som rád pridal niekoľko postrehov a doplnil jeho informácie o ďalšie skutočnosti, ktoré spôsobujú katastrofálny stav zdravotníctva. Zvýšenie platov zdravotníkov prispelo k zadlženosti zdravotníckych zariadení, pričom rozpočet nemocníc sa nezvýšil. Nemocnice nakupujú iba materiál a lieky, ktoré nevyhnutne potrebujú, a vracajú sa k spôsobu práce, ktorý bol bežný v hlbokom socializme. Materiály určené na jednorazové použitie sa opakovane sterilizujú, čím narastá množstvo takzvaných nemocničných infekcií. K zlej hygienickej situácii prispieva i nedostatok prostriedkov na dezinfekciu prostredia, kde sa množia baktérie rezistentné na antibiotiká. Podľa predpisu by mali byť nemocnice novo maľované každé dva roky. V mnohých sa nemaľovalo už pätnásť rokov. Zdravotnícke zariadenia majú šťastie, že naši občania nemajú dostatočne vyvinuté právne vedomie. Inak by v každom prípade, keď majú podozrenie, že infekcia, ktorú v nemocnici získali, bola spôsobená použitím už niekoľkokrát dezinfikovaným jednorazovým materiálom, profitovali z toho jednak pacienti a jednak právnici. Aj tak sa čudujem, že sa toho právnici ešte nechytili, (bolestné, náhrada ušlej mzdy a pod.). Z tejto situácie si urobili bočný, nezdanený príjem niektorí zodpovední pracovníci, ktorí rozhodujú o uhrádzaní faktúr dodávateľom. Uhrádzajú faktúry od tých dodávateľov, od ktorých dostanú "cash". Pri obstarávaní liekov a zdravotníckeho materiálu sa vypisujú súťaže na položky za niekoľko korún, čo enormne zaťažuje administratívu nemocnice, zaťažuje dodávateľov, ktorí si náklady premietnu do cien. Okrem toho neexistuje v nemocniciach jednotný výklad zákona, takže každá nemocnica robí súťaž inak. Keď si nemocnica na základe verejnej súťaže vyberie dodávateľa a ten povie dosť, pretože nemá uhradené faktúry za dodaný tovar rok a dlhšie, začne zháňať nového dodávateľa a objedná od toho, kto je ochotný dodať, bez ohľadu na cenu a niekedy i na kvalitu. Keď vyžmýka aj tohto dodávateľa, obráti sa na ďalšieho. A tak to ide dokola. Zatiaľ posledným klincom do rakvy zdravotníctva je uvalenie dovoznej prirážky na väčšinu liekov a zdravotníckeho materiálu, pre ktorý u nás nie je domáca alternatíva, pretože na Slovensku sa nič z toho nevyrába. Vládna garnitúra si neuvedomila, že tým iba viac zaťaží nemocnice, zdravotné poisťovne a odrazí sa to na pacientovi, ktorý bude o chvíľu liečený iba dobrým slovom. Chcel by som upozorniť spoluobčanov, že v momentálnej situácii vzhľadom na vybavenosť nemocníc je doslova životunebezpečné ísť si ľahnúť do nemocnice.

Autor: MILOŠ KRÁLIK, Bratislava