Dvojice výtvarníkov z generácií 60. a 90. rokov, ktorí sa v Bratislave predstavia na štvrtej výročnej výstave SCCA s názvom 60/90, sú už v plnom pracovnom zápale. Ako prvú sme oslovili dvojicu výtvarníkov Júliusa Kollera a Romana Ondáka, ktorí sa budú prezentovať v bývalom fotoateliéri Rembrandt na Panskej ulici. Tento priestor bude "znovuoživený", nie síce vo svojej pôvodnej funkcii, ale stane sa jedným z výstavných priestorov projektu 60/90. Bude sprístupnený 23. októbra inštaláciou K. O. M U N I -K Á C I A, pod ktorú sa podpíšu práve J. Koller a R. Ondák. Július Koller (1939, Piešťany) je známy svojimi akciami a konceptuálnymi dielami, v súčasnosti sa zaoberá intermediálnymi aktivitami a inštaláciami. Roman Ondák (1966, Žilina) sa venuje kresbe, fotografii a inštaláciám.
# Stretli ste sa na základe kurátorského výberu P. Hanákovej a Sandry Kusej v rámci projektu 60/90. Ako vám vyhovuje takáto konfrontácia a čo všetko vám zatiaľ priniesla?
J. Koller: "Výber mi vyhovoval a nemal som proti nemu žiadne výhrady. Myslím, že v našom prípade sa vyvinula z tejto konfrontácie komunikácia už skôr, ako sme sa reálne stretli. Poznal som práce Romana a boli mi sympatické, niektoré dosť blízke. Preto nebol pre mňa žiadny problém začať spolupracovať."
R. Ondák: "Poznáme sa s Julom už dlhšie a vážim si jeho tvorbu. Veľmi rýchlo sme našli spoločnú problematiku, ktorá nás v súčasnosti zaujíma. Týka sa komunikácie ako takej, čo bude avizovať aj názov, ktorý umiestnime nad vstupom do výstavného priestoru."
# Pôjde teda o spoločné dielo?
J. Koller: "Je to riešenie spoločného problému, no každý ho rieši po svojom. Moment, ktorý tie riešenia spája, je komunikácia. Alebo ešte lepšie K. O. MUNIKÁCIA. Bude hovoriť o komunikácii, ale bude sa zaoberať aj jej koncom, hranicami a ich presahovaním. Bude obsahovať trochu aj prvky irónie. Chce upozorniť nielen na príjemné stránky, ale aj na problémovosť komunikácie."
R. Ondák: "Kde Julo Koller svojou inštaláciou problém uzatvára, tam ho ja otváram. Zaujíma nás oboch informácia, ktorá je u každého iným spôsobom manipulovaná."
J. Koller: "Teda subjektívne zasiahnutá, či usmernená."
R. Ondák: "To bol náš vstupný materiál. Na realizáciu celej inštalácie - akcie nám ponúkli bývalý fotoateliér Rembrandt. Je to ideálny priestor, pretože sám je nositeľom niečoho z minulosti - môžeme to nazvať pamäť miesta, ktorá má veľmi blízko k funkcii, ktorej bude teraz určitý čas slúžiť. Je v ňom obsiahnutá civilná, verejná funkcia, čo nám vyhovuje. Na ňu chceme nadviazať, a v inštalácii by sme chceli dosiahnuť, aby nebolo divákovi hneď jasné, či sa nachádza vo výstavnom, alebo vo verejnom účelovom priestore, napríklad v obchode."
# Roman, o vás viem, že akýsi "duch" priestoru je pre vás vždy podnetný a dôležitý. Niektoré vaše inštalácie pôsobia tak, že ak tam práve takýto moment chýba, vytvárate ho a potom akoby konzervujete. Tentoraz ide o komunikáciu, čo je vlastne proces. Ako sa k tomu staviate?
R. Ondák: "Princíp vybudovania priestoru bude podobný ako dosiaľ, ten však bude len nosičom alebo kanálom pre nekonečné prúdenie informácií."
J. Koller: "Čo sa týka vnímania imidžu priestoru, ten máme tiež odlišný. Ja mám viac statický, myšlienkový. Pre Romana je tentoraz dôležitejší proces. Zmena inštalácie v priebehu času. Tento prvok je v koncepcii jeho práce veľmi dôležitý. Ostatné by sa, myslíme si, nemal čitateľ vopred dozvedieť, aby sme ho nepripravili o prekvapenie."
Július Koller: Keltsko-slovenská kultúrna situácia, máj 1997.
FOTO - KVETA FULIEROVÁ
Autor: Henrieta Mackovjaková (Autorka je spolupracovníčkou SME.)
