taktikou palestínskych extrémistov - predstavujú ich mladí chlapci, ktorí si na telo upevnia výbušninu a potom ju odpália tak, aby so sebou na druhý svet zobrali čo najviac "nepriateľov". Sú to chlapci z utečeneckých táborov, chlapci, ktorí nikdy nepoznali normálny život. A ktorých meno sa možno nikdy nikto nedozvie. To je totiž súčasťou "hry" - anonymní vrahovia a výbušnina, podľa ktorej sa nedá rozpoznať, kto za atentátmi stojí, pretože ju údajne dosiaľ nepoužili. Tak to bolo pred vyše mesiacom, keď na tržnici v centre Jeruzalema zahynulo 16 ľudí, vrátane dvoch dosiaľ neidentifikovaných samovrahov. A tak to bolo opäť vo štvrtok. Na nočnom mimoriadnom zasadnutí izraelskej vlády premiér Netanjahu v istom momente údajne vyhlásil, že má Arafata plné zuby a končí s mierovým procesom. Jeho hnev je pochopiteľný - palestínsky predák Jásir Arafat vedie politiku dvoch tvárí, a aspoň jedna z nich sa čím ďalej tým viac podobá zle padnúcej maske. I tentoraz poukazoval na izraelskú spoluvinu, pritom mierový proces je dnes najmä zásluhou palestínskeho terorizmu, proti ktorému Arafat nedokázal účinne zakročiť, na bode mrazu. Arafat sa včera odišiel radiť do Egypta - jednu radu však dostal bez toho, aby o ňu požiadal, keď ho americký prezident Bill Clinton vyzval, aby na sto percent vystupňoval úsilie v boji proti "nepriateľom mieru". Izrael sa medzitým rozhodol zastaviť ďalší odsun svojej armády z vidieckych oblastí Západného brehu Jordánu a ak splní aj hrozbu, že zasiahne vojensky na palestínskych územiach - čo je celkom logické, keďže palestínske samosprávne orgány sú neschopné - znamená to de facto koniec autonómie v bezpečnostnej oblasti. Štvrtkový výbuch bol tak napokon akýmsi dozvukom júlovej masakry, ktorá opäť raz dôkladne pochovala črtajúce sa obnovenie dialógu. Pravicová vláda, ktorá sa dostala k moci po zavraždení ľavicového premiéra Jicchaka Rabina, teda aj "zásluhou" palestínskeho terorizmu, mierový proces v mnohom skomplikovala. Pri súčasnej novej vlne atentátov však nemôže robiť iné, než to, čo robí - napríklad odmieta plánované spoločné zasadanie palestínsko-izraelského bezpečnostného výboru ako zbytočné divadlo. Tieto pravidelné stretnutia sprostredkovali Američania po júlovej masakre ako jeden z prostriedkov, ako predísť opakovaniu podobnej tragédie. Podľa niektorých pozorovateľov je dnes americký hlas na Blízkom východe potrebný tak, ako už dávno nie. Razanciou známa Albrightová - ktorá, mimochodom, nedávno pripustila židovské korene svojho pôvodu - možno prinesie na Blízky východ nový vietor.