ystričania, ktorí dovtedy disciplinovane počúvali "hradných" pánov a iba sa prizerali sadeniu dvoch líp, sa začali zabávať. Jedni s fakírom, ktorému odvážlivci stúpali po bruchu, keď líhal na klince, iní fascinovane sledovali cvičených sokolov a krkavce, ktoré v ten večer poriadne vydesili tučné bystrické holuby. A všetci spozorneli, keď sa strhla ďalšia zo šermovačiek, sprevádzaná výstrelmi zo stredovekej pušky. Kto nevidel niečo na prvý raz, mohol sa o chvíľu vrátiť a dohnal to, čo stratil pre rozhovor so známymi, pri kupovaní pitia a jedla v nie príliš dlhých radoch. aj to patrilo k výnimočnosti večera. Zlatý škriatok, mužíček, ktorý stál dlhé hodiny na skale a so zvončekom v ruke pýtal peniaze, dostával i cigarety, cukríky. Potom nielen pýtal, ale aj "bil" okolostojacich. Roztratené deti nevedeli, či sledovať kúzelníka, ktorý z jedného človeka robil dvoch, alebo bábkové Anderleho divadlo, či radšej nazrieť do studne, ktorá tu vždy bola, ale doteraz ju nebolo vidno. Tak ako celý areál mestského hradu, ktorý sa otvoril, aby ukázal všetky svoje terajšie a z dávna vykopané poklady.