Je za nami futbalové leto so svojim futbalovým rituálom, päť odohraných úvodných ligových kôl a v posledných dvoch týždňoch päť vážnych medzinárodných konfrontácií, ktoré určujú polohu slovenského futbalu vo svete. Dá sa povedať, že v tejto konfrontácii slovenský futbal minimálne obhájil svoju tradíciu. Špecifické bolo, že neúspešne skončili práve tie mužstvá, ktoré boli papierovými favoritmi, od ktorých sa víťazstvá v silnej konkurencii najviac očakávali. Myslím na mužstvá Slovensko "21" s Čechmi a Trnavu so Solúnom. Prax ukázala, že to bolo len snívanie, želanie. Výsledok našej hlavnej reprezentácie s vicemajstrom Európy preletel futbalový aj nefutbalový svet. Výsledok je zo všetkých meraní najcennejší. Pre medzinárodné uznanie nášho futbalu strategicky dôležitý. Dosiahnutý výkonom na
ihrisku v plnom rešpektovavaní fair-play. Nepotrebuje už žiadny komentár a nikoho nebude unavovať, keď sa budeme k nemu vracať a naň sa odvolávať. V medzinárodnej klubovej sfére boli v minulosti pre nás veľkým strašiakom mužstvá z východu. Prax ukázala, že teraz sa ich netreba až tak báť. Skôr tých druhých z opačnej zemepisnej strany, čo majú finančné prebytky a môžu si dovoliť kúpiť najlepších hráčov. Hlavne z bývalého východného bloku. Tieto kluby sú aj preto rozpredané, lebo majú málo hráčov najvyššej kvality. Okrem toho úpadok spoločnosti so súčasným nástupom demokracie sa okate odrazil na ich morálke a hlavne na niekedy obdivovaných vôľových vlastnostiach spojených s povinnosťou za každú cenu vyhrať. Je potešujúce, aj keď častokrát náš futbal kritizujeme, že sme na tom predsa lepšie. Možno je to aj tým, že sme mali tradíciu relatívne vysokej spoločenskej kultúry a tá bola podmienená aj tým, že sme boli k demokracii najbližšie. Postupy 1. FC Košice a Slovana Bratislava boli futbalovo jednoznačné. Až prekvapujúco sme boli futbalovo lepší, vyspelejší. Najmä v domácich zápasoch. Zo súperov zostali len mená, ale práve tie mená sú veľmi cenné. Kvôli výsledkom, ktoré išli do sveta. Celkove možno konštatovať, že kvalitný futbal nielen u nás, ale aj v celom svete, ide za peniazmi. Za veľkými peniazmi. V 5. kole Superligy upútal pozornosť zápas Trnava - 1. FC Košice. Mal vysoký emocionálny náboj. Plný štadión videl veľkolepé divadlo, boj, zvraty. V pozadí zostala taktika, špekulácie. Hráči išli v nasadení a v snahe na doraz. O výsledku, tak ako vždy v takomto ťažkom zápase, rozhodli chyby. Bolo by vynikajúce, keby naši hráči odohrali takýchto zápasov 40-50 za rok. Je to utópia, lebo 16-členná liga túto možnosť priamo vylučuje. Z odborného pohľadu, ale aj z pohľadu futbalovej moderny bol veľmi zaujímavý zápas Inter - Trenčín. Najmä hra nováčika z Trenčína z taktického pohľadu. Snaha o hru obrancov v jednej línii, priestorové bránenie obrancov a stredových hráčov, posúvanie sa všetkých za loptou, do ťažiska hry, stláčanie priestoru. Teda všetko to, čo vidíme u popredných európskych a svetových mužstiev. Rozdiel je jedine v tom, že Trenčín nemá takú hráčsku kvalitu ako naše popredné ligové tímy. Je nováčikom a športové výsledky sú tomu adekvátne. Treba však oceniť tento, v našom futbale experiment, ale vonku už bežný taktický variant. Začať s
niečím novým, vo svete už odskúšaným, je veľké riziko pre trénera. Faktom však zostane, že je len otázka času, kedy takto budú hrať takmer všetky naše mužstvá. Tak ako teraz hrajú osobnú obranu, ktorú sme v čase jej taktického rozkvetu vo svete u nás odsúdili ako pre našu mentalitu nepoužiteľnú. Vývoj sa zastaviť nedá...
Autor: Milan Lešický (Autor je trénerom SR do 21 rokov.)
