Je čudné, keď sa hovorí: dobrý koniec, zlý koniec. Koniec je len jeden. Je na konci a vtedy je srdečne jedno, či je dobrý alebo zlý. Dotyčný, ktorého sa koniec týka, už väčšinou nemá príležitosť zhodnotiť ho. Preňho to znamená koniec. Šlus. Finito.
To až iní dávajú nálepky: všetko sa to dobre skončilo. Neslávne sa to skončilo. A pritom vieme, že máločo sa skončí naozaj. Obyčajne to má pokračovanie. Koniec detstva, koniec nádejí, koniec manželstva. Alebo koniec sveta - nič monumentálnejšieho mi nenapadá. Ale to všetko je stále iba čiastkový koniec. Akási bodkočiarka, po ktorej nasleduje zvyšok vety.
Ale definitívny koniec, ako som už povedal, bude bez prívlastkov. Koniec koncov, už ich nebude mať kto dať, keď to bude koniec.
