Zdá sa, že portugalský autor Fernando Pessoa - napriek objavným českým prekladom - nie je slovenskej čitateľskej verejnosti zatiaľ taký známy ako Argentínčan Jorge Luis Borges. Hoci obaja svojou estetikou, filozofiou vnímania sveta, chápania jedinca v ňom, preciťovaním reality ako čohosi väčšmi zdanlivého než skutočného, sú si veľmi blízki. Paralely nachádzame aj v mnohých iných okolnostiach, súvisiacich s oboma autormi. Ba ktosi múdro povedal, že Fernando Pessoa je akoby postava, ktorú vytvoril Jorge Luis Borges. Fernando Pessoa (1888 - 1935), autor formátu Borgesa či Kafku, patrí dnes k najskúmanejším a k najoriginálnejším zjavom svetovej literatúry 20. storočia. Pessoa sa v úsilí o depersonalizáciu predstavuje ako heteronymný autor, používajúci viacero mien, ktorými podpisuje svoje texty. Nie sú to len zvyčajné pseudonymy, pod ktorými zvyknú niekedy autori písať. Pessoa priviedol na svet autorov, skrývajúcich sa v jeho osobe a okrem mien im stvoril aj vlastné horoskopy a životopisy. Púšťa ich do sveta ako samostatné osobnosti, podpisujúce rukopisy ako Alberto Caeiro či Ricardo Reis alebo Álvaro de Campos. A, samozrejme, mnohé aj vlastným menom Fernando Pessoa. Kreuje ich ako samostatné individuality, ktoré majú svoj vlastný štýl. Všetky však majú aj isté spoločné videnie a preciťovanie skutočnosti, napriek tomu, že každého obdaril inými názormi, povolaním, psychológiou, dátumom narodenia, osudom, vlastnou maskou. Octavio Paz vníma túto pessoovskú štvorjedinosť takto: "Caeiro je slnko; Campos a Pessoa krúžia okolo neho. V každom z nich sú častice negácie a neskutočnosti. Reis verí forme, Campos pocitom, Pessoa symbolom, Caeiro neverí v nič. Existuje." Prvý slovenský výber z poézie tohto mnohohlasného básnika treba privítať ako pozoruhodný čin, ktorý žiaľ, predovšetkým zásluhou opätovného zlyhania slovenskej knižnej distribúcie, zostal u nás zatiaľ akosi bez povšimnutia. Pritom sa po prvý raz na Slovensku predstavuje autor, ktorý vo svetovom literárnom kontexte vyvolal neobvyklú pozornosť. Napriek tomu, že jeho literárna pozostalosť je známa ešte stále fragmentárne, je sústavne v centre výskumu mnohých literárno-vedných odborníkov prakticky na celom svete. "Naučil som sa po portugalsky, aby som mohol čítať Pessoa," vyhlásil Samuel Beckett.

Fernando Pessoa, tento uzavretý a nenápadný úradník, obchodný korešpodent lisabonských firiem, ktorý vycestoval z rodného Lisabonu iba jediný raz, ako dieťa (s matkou a nevlastným otcom - diplomatom) do juhoafrického Durbanu, kde vyrastal v anglickom prostredí, cestoval kozmickým priestorom vlastnej imaginácie. Vďaka nej vytvoril jedinečné dielo, ktoré v čase jeho predčasného skonu v roku 1935 bolo známe len čiastočne malej hŕstke priateľov. Za jeho života vyšlo po portugalsky len jediná jeho knižka - mystický Odkaz. Osudy jeho diela a jeho posmrtnú slávu v mnohom pripomínajú osud Franza Kafku. Postupne sa jeho diela zverejňovali a dodnes sa sprístupňujú nevydané rukopisy z jeho legendárnej "archy". Okrem poézie obsahujú aj prózu, drámu, filozofické aj ezoterické texty a znamenajú jeden z veľkých objavov súčasného literárneho sveta. Subtílny, ale originálny výber z jeho poézie ponúka konečne aj slovenskej čitateľskej a kultúrnej obci možnosť stať sa účastnou na tomto objave.

Autor: NELIDA NOSKOVIČOVÁ (Autorka je docentkou na Filozofickej