"Žiaľ, ak by som konštatoval, že som prekvapený, asi by som nehovoril pravdu. Myslím, že každý, kto troška rozumie základom štátovedy, pozná históriu a normálnu aplikáciu demokratických teórií v praxi a pritom zároveň pozoruje dianie v NR SR, už dávnejšie pochopil, že nie je namieste žiadne idealizovanie akejsi slovenskej ,demokratickej` cesty k ústavnosti. V posledných rokoch u nás totiž stále viac prevláda ,dravý machiavelizmus` vo veľmi primitívnych podobách. Tento osobitný ústavný vývoj v SR pritom dosiahol v ostatných dňoch iba jeden zo svojich vrcholov (žiaľ, osobne sa obávam, že zďaleka nebol posledný). Koaliční poslanci, iba z im známych dôvodov, pritom napríklad v jedeň deň porušili ústavu a svoj poslanecký sľub a už v deň nasledujúci oslavovali výročie Ústavy SR. Toto sú postupy, ktoré sa síce môžu páčiť časti slovenských voličov, no nemôžu ich akceptovať tí, ktorí vedia, že demokracia neznamená tyraniu väčšiny a tiež, že základný zákon štátu by mal ochraňovať každého rovnako, bez ohľadu na pohlavie, rasu, náboženstvo, národný alebo sociálny pôvod, majetok či ,stranícke tričko`, ktoré si práve obliekol.
Argumenty niektorých poslancov (o právnych expertoch sa naozaj nedá hovoriť) o prednosti ich ,svedomia a presvedčenia` pred autoritatívnym stanoviskom Ústavného súdu sú, dúfam, pre právnika smiešne i trápne zároveň. V celej svojej nahote totiž odhaľujú práve ten už zmienený ,machiavelizmus`, ktorý si v túžbe po moci a presadení svojho cieľa nevyberá prostriedky.
Ak je však svet právnych predpisov a termínov pre bežného občana príliš komplikovaný, možno si pomôcť príkladom. Argumenty koaličných poslancov v súvislosti s konaním mimoriadnej schôdze NR SR sa totiž dajú celkom dobre porovnať s argumentom lekára, ktorý pomáha zomrieť pacientovi iba preto, lebo podľa jeho ,svedomia a presvedčenia` trpel. To, že platné zákony ho zaväzujú liečiť, je podľa takéhoto lekára vedľajšie. Zdá sa, že podobným ,felčiarom` v parlamente ešte stále príliš veľa Slovákov dôveruje. Situácia je o to trápnejšia a smutná, že pre koaličných poslancov sa rovnako vedľajším stal nielen obsah autoritatívneho a teda zaväzujúceho rozhodnutia Ústavného súdu SR, ale aj ich vlastný poslanecký."
# Akým spôsobom poslancov
NR SR zaväzuje rozhodnutie Ústavného súdu SR?
"Odpoveď na túto otázku vyžaduje poukaz na niekoľko právnych predpisov. Pre človeka bez právneho vzdelania je to azda trošku zložité, ale bez ich stručného objasnenia to určite nie je možné. V prvom rade je totiž potrebné konštatovať, že v konaní o prijatej časti podnetu F. Gualiedera ÚS SR rozhodol nálezom. Taktiež je potrebné vedieť, že v zmysle $ 31 ods. 1 zákona NR SR č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v znení zákona č. 293/1995 Z.z.) sa na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete majú primerane použiť ustanovenia, ktoré upravujú konanie o ústavných sťažnostiach. V $ 57 ods. 1 tejto časti sa konštatuje, že ak Ústavný súd ústavnej sťažnosti (teda v tomto prípade podnetu) vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie ústavy alebo ústavného zákona boli porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo, a napadnuté rozhodnutie zruší. Žiaľ, musím konštatovať, že aj v tejto súvislosti opätovne vystupuje do popredia nepresnosť formulácií samotnej ústavy. V zmysle jej článku 127, ktorý upravuje oprávnenie ÚS SR rozhodovať o ústavných sťažnostiach, je totiž Ústavný súd oprávnený rozhodovať o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Nakoľko NR SR je ústavodarným a zákonodarným orgánom SR (a nie ústredným orgánom štátnej správy ani miestnym orgánom štátnej správy a ani orgánov územnej samosprávy) a ústavné právo F. Gauliedera, upravené v článku 81 ods. 1 ústavy, porušila svojím uznesením č. 482 zo 4. decembra 1996 (a nie rozhodnutím, ako vyžaduje článok 127 ústavy), nemohol Ústavný súd SR použiť celý obsah $ 57 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. a zrušiť uznesenie NR SR. Mohol iba využiť časti zákona, ktoré ho oprávňovali vysloviť, ktoré základné právo a aké ustanovenia ústavy boli v prípade pána Gauliedera porušené a konaním ktorého orgánu k tomuto porušeniu došlo. Ústavný súd teda nemohol urobiť v tomto prípade viac, iba autoritatívne konštatovať, že došlo k porušeniu ústavných práv občana. Na základe takéhoto konštatovania nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti musí v každom štáte, ktorý sa chce označovať ako právny, orgán, ktorý ústavné právo porušil, uviesť svoje konanie do súladu s ústavou. Záväznosť rozhodnutia Ústavného súdu SR pre NR SR teda v tomto prípade priamo vyplýva z obsahu článku 1 ods. 1 Ústavy SR, v ktorej sa konštatuje, že SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Aj z uvedeného možno vidieť, že všetky stanoviská tzv. ,ústavných expertov` o nejasnosti či nejednoznačnosti rozhodnutia ÚS SR možno označiť iba za nezodpovedné a trápne zavádzanie tých, ktorí si to ozaj nezaslúžia - bežných občanov SR."
# Je možné, aby bez rozhodnutia pléna NR SR platilo rozhodnutie ÚS SR vo vzťahu k mandátu poslanca F. Gauliedera?
"O tomto nemožno mať žiadnu pochybnosť. Možno však pochybovať o tom, či ešte niekto zo zahraničných partnerov bude pozerať na Slovenskú republiku ako na právny štát."
# Ako hodnotíte vyjadrenie predsedu NR SR, že ak by NR SR vrátila poslanca F. Gauliedera do parlamentu, pred ÚS SR by vznikol problém mandátu poslanca Belana?
"Myslím, že aj toto vyjadrenie možno do značnej miery charakterizovať ako politicky účelové. Dáva totiž prednosť následku pred príčinou. Pravdou je, že ani ústava, ani zákon NR SR o rokovacom poriadku NR SR s podobnou situáciou, do ktorej Slovenskú republiku dostalo protiústavné uznesenie NR SR, priamo nepočíta. Toto však v žiadnom prípade nepredstavuje vážnu prekážku pre uspokojivé riešenie právneho problému, ktorého riešenie poznali už starí Rimania. Samozrejme, že v tomto prípade sa ukončenie mandátu náhradníka musí opierať o práve diskutované konštatovanie Ústavného súdu SR. Práve v jeho zmysle azda nikto nemôže pochybovať o protiprávnosti výkonu poslaneckého mandátu osobou, ktorú naviac zrejme čaká aj vyšetrovanie za spáchanie trestného činu."
Autor: Zhovárali sa RÓBERT KOTIAN, PETER TÓTH
