Myslím, že je mravne obhájiteľné hovoriť s istým porozumením aj o vrahovi. V západnej civilizácii je síce ľudský život najväčšia hodnota a zabiť človeka najväčší zločin, ale hodnotou je aj sloboda, a sloboda znamená aj právo, niekedy až povinnosť - pochybovať, o všetkom. Keď to trochu pritiahneme za vlasy, aj o pohnútkach a poľahčujúcich okolnostiach beštiálneho vraha. Je to, naše, západné, špecifikum. Je pravda, že iné civilizácie si svoje hodnoty strážia prísnejšie, ale zas na druhej strane zo samotného ukončenia pozemského života človeka iným človekom až takú vedu nerobia.
Z tohto logicky môže plynúť, že ak rádio Twist vysiela hodinovú črtu s autentickým zvukovým materiálom a skôr neutrálnym, než rozhorčeným komentárom o Šaňovi Machovi, je to stále z hľadiska našich západných civilizačných hodnôt v poriadku. Napriek tomu si neviem predstaviť, že by slušné rádio napríklad vo Francúzsku, napadlo vysielať reláciu o Pétainovi, či v Taliansku o Mussolinim, v ktorej by sa o týchto ľuďoch (viem, že rozdielnych) hovorilo tónom, akým sa hovorí o pozoruhodných, aj keď na scestí uviaznutých osobnostiach.
Je to zvláštne, Rádio Twist je totiž u nás niečo viac než slušné rádio. Na Slovensku je len niekoľko vplyvných inštitúcií, nezávislých od vládnej moci, a Rádio Twist, hoci jeho pôvodným cieľom iste bolo mať normálny poslucháčsky úspech, a nie niesť nejakú zástavu slobody, je dnes jednou z nich. Rádio Twist je možno v svojej nezávislosti dôslednejšie než rádiá v iných častiach sveta, v ktorých je nezávislosť médií oveľa samozrejmejšia ako na Slovensku. Je v nezávislosti cvičené, a nezávislosti, čiže slobode, tak učí svojich poslucháčov. Problém je možno v tom, že sa na rozdiel od nezávislých médií v iných krajinách, a naopak, podobne ako väčšina iných nemnohých slobodných inštitúcií na Slovensku, učilo svojej slobode od začiatku. Ako keby ste sa naučili hovoriť nejakou rečou podľa obrázkov, bez gramatiky. Twist má vlastnú skúsenosť s vlastnou slobodou. Myslí si, že teóriu mu netreba.
Sú zločinci, ktorí vraždia jednotlivo - z pomsty, zo šialenstva, pre peniaze. Ich motívy sú výlučne individuálne a spravidla nikým iným neprijateľné. Niečo iné sú ľudia, ktorí vraždili škrtmi pera, veľkí sérioví zločinci nášho storočia ako Hitler alebo Stalin a Berija, ale aj Mach.
Neviem, či boli lepší alebo horší ako tí, čo zabíjajú vlastnými rukami, ale ich motív bol zásadne iný - neľudský. Nie neľudský v zmysle krutý, ale neľudský v zmysle nesúkromný, neosobný, spoločensky zdôvodnený, akceptovaný a legitimizovaný. Ľudský detail poľudšťuje. Ak poľudštíte Macha, poľudštili ste jeho politiku. Pod heslom "Mať svoj štát znamená život" rečnil na seminári Matice slovenskej aj Ivan Gašparovič, a pod tým heslom je podpísaný Alexander Mach.
Andrej Ferko pred viac než rokom napísal hru o Gustávovi Husákovi ako súčasť cyklu, ktorý sa volal Trinásta komnata. Trináste komnaty boli takzvané málo známe kapitoly našich dejín. V jeho prípade bol v trinástej komnate slovenských dejín Husák, ktorého tam pred Andrejom Ferkom zamkla nežná revolúcia. V iných trinástych komnatách podľa niektorých mojich rovesníkov zas sedeli, či ešte sedia Válek, Biľak, Tuka, Tiso alebo Mach. Otvárať zakázané dvere je ako jesť zakázané jablko. Ale to, čo pri tom zažívame, nie je vzrušenie z poznania. Poďte sa s nami pozrieť tam, kam ste vždy tajne túžili. My len trochu posunieme zločinca na rozpornú osobnosť, zločin na historickú nutnosť. Takzvané morálne zásady, ako pravda alebo spravodlivosť, spadnú samy, a poslucháč si bude môcť vychutnať, aké vie byť zlo príťažlivé, keď ho prestanú terorizovať vlastné zábrany. A povie si, no nemali sme my, Slováci, predsa len skvelého politika?
