Sociálne zabezpečenie v ČR je súčasťou štátneho rozpočtu, lebo v ČR nie je vytvorený samostatný dôchodkový fond. Minulý rok vyplatil štát na rozličné sociálne dávky 185 mld Kč, dve tretiny z toho predstavovali starobné dôchodky. Celkove sociálne výdavky predstavovali 12 percent HDP. Po poslednom zvýšení dôchodkov dosiahol priemerný starobný dôchodok výšku 5 100 Kč. Podiel sociálnych dávok na príjmoch obyvateľstva vzrástol, dosiahol 18,5 percenta. Predbežný návrh rozpočtu na budúci rok ráta s výdavkami iba vo výške 191 mld Kč. Veľkorysá sociálna politika najmä v oblasti rozličných, prevažne nárokových sociálnych dávok bude zredukovaná. Je to spôsobené stagnujúcim hospodárením v súkromnom sektore a ťažkosťami s udržaním vyrovnaného štátneho rozpočtu. Preto česká vláda navrhuje zmeny niekoľkých zákonov dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia. Pôjde najmä o obmedzenie okruhu rodín poberajúcich rodinné prídavky. Minister práce a sociálnych vecí Jindřich Vodička nedávno v rozhovore pre Pravdu priznal, že dávať prídavky na dieťa rodine s čistým mesačným príjmom 30 tisíc Kč je nenormálne. V ČR dostáva detské prídavky 90 percent rodín, ak sa prijme zmena zákona, podľa ktorej sa budú vyplácať iba od 2,2-násobku životného minima, budú ich dostávať tri štvrtiny českých rodín. Príspevky štátu pre nezamestnaných sa majú znížiť o 10 percent. Oddiali sa povinnosť štátu valorizovať výšku životného minima a vyplácané dôchodky, lebo valorizácia sa bude konať až po zvýšení inflácie o 10 percent a nie ako doteraz pri 5-percentnom zvýšení inflácie. Iné kritérium na zvýšenie dôchodkov - zvýšenie priemernej mzdy - bude pôsobiť až v intervale dvoch rokov a nie jedného ako doteraz.
Všetky opozičné strany tieto opatrenia odmietajú. Pre priechodnosť v parlamente je rozhodujúci postoj koaličných lidovcov pod vedením Josefa Luxa, lebo tí žiadajú, aby tieto opatrenie platili dočasne, do konca roka 1998.
Predbežný návrh štátneho rozpočtu počíta s reálnym poklesom výdavkov v porovnaním s korigovanou skutočnosťou na tento rok. Rozpočet sa tradične navrhuje ako vyrovnaný, ale s rastom iba o 5 percent, pričom miera inflácie sa predpokladá vyše 8 percent. S takýmto rozpočtom sa ráta najmä v dôsledku očakávaného výpadku daní z príjmov právnických osôb, lebo mnoho podnikov na Morave bolo postihnutých záplavami.
