SINGAPUR (TASR) - Množstvo príznakov signalizovalo počas uplynulých mesiacov koniec boomu v juhovýchodnej Ázii. Napriek tomu ukončenie viac ako desiatich tučných rokov v štátoch "ázijských tigrov" má za následok stav šoku. "Úroveň dna sa ešte zďaleka nedosiahla," varuje jeden z ekonomických odborníkov, ktorý nechcel byť menovaný. Podľa neho nie je isté, že to, čo sa začalo ako menová kríza, sa skutočne vyvinie do rukolapnej recesie. Už len mierne pondelkové straty pripomenuli, že minulotýždňový odchod zahraničných investorov zapríčinil prudký, až dvojciferný pokles akciových kurzov medzi Bangkokom a Jakartou: Bangkok mínus 10,3 percenta, Jakarta mínus 14, Kuala Lumpur mínus 11, Singapur mínus 7,2 percenta.
"Ešte zďaleka to nemáme za sebou," tvrdí Ismail Ishak z Independent Economic Analysis v Singapure. Ťažiskovým problémom je, že investori stratili dôveru v schopnosti vlád previesť národné hospodárstva bez úhony do sveta flexibilných výmenných kurzov. S uvoľnením kurzu bahtu spustilo začiatok tohto procesu Thajsko a neskôr nezmyselne "spálilo" takmer 25 miliárd dolárov na podporu meny. Istota dolárovej väzby už údajne neexistuje. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že veľa medzinárodných fondov v priebehu približne jedného roka odbúralo svoje ázijské investície, pretože tamojšie kapitálové trhy sa považujú za prehriate a predražené. Burzy v Mexiku, Brazílii, Rusku a Maďarsku nie sú už dávno žiadne "tajné tipy." Tam sa zvýšili ukazovatele za necelých dvanásť mesiacov od 45 do 180 percent.
Je malá pravdepodobnosť, že sa investori v dohľadnom čase do Ázie vrátia. Meny sú totiž náchylné dostať sa do sféry špekulatívnych atakov, úroky sa "naťahujú," v kapitálových procesoch sa uplatňujú reštrikcie, hromadia sa deficity v zahraničnom obchode, miery prírastkov sa musia korigovať smerom nadol - ale odhliadnuc od Thajska je to ešte stále úctyhodných päť až šesť percent. Očakávania zisku sa tiež adekvátne zmenšili. Väčšina expertov vychádza z predpokladu, že katastrofa zatiaľ nenastane. Obzvlášť nízku dôveru má však v súčasnosti trh v Malajzii a jej prezident Mohamad Mahathir. Namiesto toho, aby uznal pôsobenie trhových síl, demonštruje 71-ročný prezident vzdorovité reakcie a zodpovednosť za rozpad meny a burzy pripisuje svetovým špekulantom. "Nebudeme akceptovať diktát externých síl", zdôrazňoval M. Mahathir a ešte viac "stlačil" kurzy ďalšími regulačnými zásahmi.
Viacerí odborníci sa domnievajú, že v súčasnosti "účinkujú v regióne iracionálne sily". Burzy sa môžu zrútiť, mamutie americké koncerny počnúc Coca-Colou a končiac Fordom neuvažujú však o prehodnotení svojich investičných rozhodnutí v tejto časti sveta.
