aný význam zahraničného kapitálu pre ďalší rozvoj priemyslu na Slovensku, čo predstavuje jednoznačný pragmatický kontrapunkt k niektorým nedávno zverejneným vyjadreniam koaličných predstaviteľov o hrozbe "novopohanskej Európy". Ďalším zaujímavým konštatovaním v uvedenom dokumente je predpoklad, že "pri zvyšovaní konkurencieschopnosti slovenského priemyslu v rámci integračných tendencií zohrá významnú úlohu i rozvoj kapitálového trhu."

V tejto súvislosti by mohlo byť zaujímavé spomenúť dohodu medzi BCPB a RMS o vytvorení spoločného clearingového centra. Jeho budovanie je predpokladom rozbehnutia trhu derivátov, omnoho podstatnejším predpokladom je však existencia fungujúceho a transparentného kapitálového trhu. Je veľmi ťažké prestaviť si reálnu možnosť obchodovania s opciami za podmienok, pri ktorých je cena takmer ľubovoľnej emisie manipulovateľná, tak ako sme boli toho v tomto roku až pričasto svedkami. Netransparentnosť kapitálového trhu je okrem iného zapríčinená nízkou likviditou, danou hlavne slabým domácim i zahraničným dopytom.

Základnou podmienkou fungovania trhu je rovnaká možnosť prístupu ku všetkým relevantným informáciám pre všetky subjekty zúčastňujúce sa na obchodovaní na trhu. Najslabším miestom šírenia informácií je pravdepodobne nedostatočne špecifikovaná a navyše nedodržiavaná informačná povinnosť emitenta verejne obchodovateľných cenných papierov. Je paradoxom, keď potenciálny investor na Slovensku vďaka Internetu získa kompletné údaje o hospodárení, vývoji ceny, postavení na trhu spolu s výberom najaktuálnejších článkov napríklad o Microsofte rýchlejšie a lacnejšie (zadarmo), ako o hospodárení, vývoji ceny, postavení na trhu - to spolu - s výberom najaktuálnejších článkov napríklad o Považských strojárňach. V situácii, keď sú bežne považované za vnútorné informácie i kompletná koncoročná súvaha a výsledky podniku, je iba ťažké očakávať reálny rozvoj kapitálového trhu. Pomocná ruka v riešení tohto problému prišla z nečakanej strany. Za prvý kladný výsledok diskutovaného zákona o revitalizácii je možné označiť vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 224/1997 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu revitalizačného projektu. Okrem $4 týkajúceho sa čisto revitalizácie predstavuje totiž táto vyhláška veľmi dobrý vzor pre štruktúru informácií, ktorú by mal pravidelne zverejňovať emitent verejne obchodovateľného cenného papiera. Presvedčiť emitentov o potrebe podrobne a pravidelne podávaných informácií nebude však pravdepodobne jednoduchou záležitosťou a jej úspech bude silne závisieť od výhod, ktoré bude na oplátku kapitálový trh emitentom ponúkať.

Autor: analýza SITA