Augustový Paríž 1997 sa navždy zapíše do sŕdc mladých ľudí, ktorí sa tu zišli z viac ako 150-tich štátov sveta, na XII. svetovom dni mládeže (SDM), ktorý prebiehal od 19. do 24. augusta. Na záverečnom vyvrcholení, v nedeľu 24. 8., bolo na priestranstve Longchamp, neďaleko supermodernej parížskej štvrte Défence, prítomných 1 milión 200 tisíc ľudí. Mladí z celého sveta sa tu stretli s pápežom, ktorý znova ukázal, ako veľmi mu na mladých záleží.
Ako zástupca Slovenska spolu s Mgr. Monikou Javorkovou som sa zúčastnil na VI. medzinárodnom fóre mládeže (MFM), ktoré sa konalo v Paríži od 14. do 18. augusta. Na MFM sa zúčastnilo viac ako 340 delegátov zastupujúcich 140 krajín a 14 celosvetových duchovných iniciatív. Program MFM bol veľmi bohatý. Prihovorili sa nám významné svetové osobnosti ako napríklad historik profesor A. Riccardi, bývalý viceprezident Svetovej banky Jean-Loup Dherse či bývalý veliteľ medzinárodných vojenských síl v Bosne a Hercegovine generál Morillone.
My, mladí sme neboli len pozornými poslucháčmi. Počas MFM prebiehali práce v skupinách, kde sme mali možnosť poznať radosti i bolesti našich rovesníkov z rôznych častí sveta. Hovorilo sa v nich o solidarite, spravodlivosti, túžbe po mieri, ohľaduplnosti. Bolo pre mňa prekvapením a súčasne povzbudením, ako veľmi sme sa zjednotili na nutnosti osobnej zodpovednosti každého z nás za svet okolo nás. Rovnako sme spolu prežívali možnosť a potrebu jednoty ľudí pochádzajúcich z rôznych kultúr a tradícií. Boli sme jednotní v potrebe prejavovať našu zodpovednosť konkrétnymi skutkami.
Veľmi ma očaril rytmus a hĺbka španielskych piesní, ktoré tak veľmi hovorili o pozitívnych hodnotách mladej generácie. Tu je text jednej z nich: "Dobre je leopardovi, pretože má teplý kožuch, ktorý ho chráni pred zimou. Avšak omnoho väčšiu istotu má človek, ktorý má dobrých priateľov. Keby som mohol, vypestoval by som v januári krásne biele ruže a každému svojmu priateľovi by som dal jednu. Pre svojich nepriateľov, by som vykonal jednu vec. Nebola by to pomsta, ale každému z nich by som dal po krásnej bielej voňavej ruži."
O radosti a nádeji mladých hovorili aj africké a ázijské tance. Gestá a pohyby povedia neraz viac ako slová. Najdojímavejšou časťou MFM bolo osobné stretnutie sa účastníkov podujatia s Jánom Pavlom II. v sobotu 23. augusta. Gotický kostol St. Étienne umocňoval atmosféru tohto okamihu. Pápež, hoci so známkami únavy, venoval nám viac ako 4 hodiny svojho času. Každého účastníka osobne prijal, chvíľu s ním pohovoril, usmial sa na neho, pohladil ho, alebo objal. Mnohí mali na tvárach slzy... Je to pocit, ktorý sa ťažko dá opísať. Keď som sa pozeral do tváre pápeža, cítil som, ako veľmi mu na mladých záleží. Nie je ako ziskuchtivý obchodník, ktorý má záujem o mladých iba vtedy, keď má z nich zisk, alebo politik, ktorý si pred voľbami "spomenie" na mladých voličov. A vôbec nám nedal pocítiť, že on je "niekto" a my sme "nič". Naopak, v jeho prítomnosti som si uvedomil, akú veľkú hodnotu má pre neho každý z nás. Slová o bratstve a nezištnej láske nie sú iba utópiou.
Keď pápež 24. augusta ukončil Svetový deň mládeže, ešte dlho mu tlieskaním ďakoval vyše miliónový zástup. I pre neho bolo toto lúčenie veľmi ťažké. Ešte dvakrát sa vrátil na tribúnu... Pápež mladých týmto gestom veľmi povzbudil.
Dnes sú mladým ľuďom ponúkané rôzne, priam hrôzostrašné posolstvá, ktoré ich vedú k pesimizmu. Ján Pavol II. ponúkol mladým posolstvo nádeje. Nádeje, ktorou je plnohodnotný a šťastný život, založený na uznaní toho, že aj dnes mladý človek potrebuje ku svojej realizácii materiálne aj duchovné hodnoty.
Autor: MARTIN DILONG
